Pri hyperbarickej oxygenoinhalácii až dvadsaťnásobne zvýšime koncentráciu kyslíka práve v oblasti najmenších buniek, ktoré to najviac potrebujú, teda sú nejakým spôsobom poškodené. Kyslík sa musí dostať do cievneho systému, hoci cievy môžu byť obalené rôznymi vrstvami – ateroskleróza, diabetes, rôzne nervové ochorenia – spôsobujú, že krvné cievy zhrubnú. Aplikácia v hyperbarickej komore je jednoduchá, neinvazívna a bezbolestná procedúra. Táto metóda sa úspešne využíva napr. pri liečbe rôznych vážnych stavov v plastickej a rekonštrukčnej chirurgii, v liečbe popálenín a nehojacich sa rán, pri neurologických ochoreniach, v liečbe autizmu a detskej mozgovej obrny, pri niektorých ochoreniach sluchového orgánu, pri stavoch po mozgovej príhode, pri komplikáciách cukrovky, pri periférnych cievnych ochoreniach, v liečbe rakoviny, pri chronických ochoreniach a mnohých ďalších chorobných stavov.
Hyperbarická oxygenoinhalácia prináša pozitívne efekty pre Vaše zdravie: zbavuje únavy a chronickej vyčerpanosti, zlepšuje látkovú výmenu, posilňuje imunitu, telo očistí od toxínov, upokojí nervový systém, zregeneruje mozgové bunky, zlepšuje prekrvenie tkanív a orgánov, spomaľuje proces stárnutia, zbavuje vrások, blahodárne pôsobí na celý organizmus.
AKO POMÁHA HYPERBARICKÝ KYSLÍK
PODSTATA HYPERBARICKEJ KOMORY
Počas pobytu v hyperbarickej komore pri dýchaní čistého kyslíka sa tento pomaly rozpúšťa v krvnej plazme. Tak ako stúpa tlak v komore, tak stúpa aj množstvo rozpusteného kyslíka v krvnej plazme.
V hyperbarickej komore teda neprenášajú kyslík v tele len červené krvinky, ale aj krvná plazma. A to je rozdiel medzi dýchaním pri normálnom tlaku a zvýšenom tlaku. Kyslík rozpustený v krvnej plazme sa dostáva až do tekutiny v medzibunečných priestoroch. Takýmto spôsobom môže priamo vstupovať aj do tých buniek v organizme, ktoré za normálnych okolností trpia nedostatkom kyslíka. V hyperbarickej komore môže byť v krvi až 20 násobne viac kyslíka. Funkcia týchto buniek sa postupne obnoví. Fyziologickým podkladom hyperbarickej oxygenoinhalácii je zvýšenie frakcie plazmaticky rozpusteného kyslíka.
KYSLÍK SA V KRVI VYSKYTUJE V DVOCH FORMÁCH
- CHEMICKY VIAZANÝ NA HEMOGLOBÍN
- FYZIKÁLNE ROZPUSTENÝ V PLAZME
Pri dýchaní vzduchu pri normálnom tlaku t.j. 101 kPa (14,7 psi, 1 ATA) je hemoglobín nasýtený maximálne na 97%. Nasýtenie hemoglobínu rastie so vzrastajúcim parciálnym tlakom kyslíka podľa charakteristickej disociačnej krivky. Naproti tomu podiel fyzikálne rozpusteného kyslíka v plazme rastie v závislosti od parciálneho kyslíka lineárne v množstve 0,003 ml/ torr/ 100 ml krvi. Je to koeficient rozpustnosti kyslíka v plazme. 100% – ná saturácia hemoglobínu sa dosiahne pri PaO2 okolo 20 kPa. Akékoľvek ďalšie zvyšovanie tlaku kyslíka už preto nemá vplyv na saturáciu hemoglobínu.
Na druhej strane však pri zvyšovaní tlaku kyslíka sa zvyšuje množstvo kyslíka fyzikálne rozpusteného v plazme. Pri tlaku 202 kPa v hyperbarickej komore sú fyzikálne rozpustené už 4 objemové percentá kyslíka. Pri tlaku 303 kPa je to už 6,6 objemového percenta a teda ku tkanivám je privádzané množstvo kyslíka , ktoré zodpovedá artériovo – venóznemu rozdielu. Je teda teoreticky možné, aby oxygenácia tkanív prebiehala bez prítomnosti hemoglobínu.
Inhalácia v hyperbarickej komore je jednoduchá, neinvazívna a bezbolestná procedúra.
Inhalácia v hyperbarickej komore prebieha pod tlakom 1,3 ATA (čo sa rovná tlaku 15 m pod hladinou mora) a trvá 60 – 90 minút.
