Kaštieľ v Močenku bol postavený v rokoch 1840 – 1850 ako letné sídlo nitrianskych biskupov Imrichom Paugyaymm. Je veľmi cennou staviteľskou pamiatkou klasického umenia; postavený v staroslávnych tureckých slohoch iónskom a dórskom.
Kaštieľ je štvorkrídlová poschodová budova so strohým priečelím, ktoré je plasticky členené plytko vystupujúcimi rizalitmi. Pod hlavným vchodom do budovy je portikus s balkónom. Vnútro kaštieľa tvoria náročne riešené interiéry.
Na prízemí je ústredný vestibul s dvojramenným schodiskom, kazetovým stropom, stĺporadím s iónskymi a dórskymi hlavicami. Na poschodí sú izby veľkej umeleckej hodnoty, sú sčasti zachované umelecké
parkety, maľby na stropoch, tapety, benátske zrkadlá a v niektorých miestnostiach i lustre. V bývalej zasadacej miestnosti vidieť namaľovaný obraz vtedajšej Nitry a Močenku, rôzne romantické cudzokrajné krajinky, kvetiny, kytice…
Osobitné postavenie má kaplnka s oltárom Svätého Kríža. Je vysoká 12 metrov. Steny sú obložené imitáciou mramoru. Pod chórom je asi 3 metre vysoký stĺp z bieleho mramoru s korintskou hlavicou a oproti na oltári je asi trojmetrový kríž z ebonitového dreva. Stenu za ním zaberá veľkoplošná maľba znázorňujúca Boha -Otca a Ducha Svätého. Tesne pod stropom sú štyri vety, ktoré v preklade znamenajú:
Kríž Kristov je vždy so mnou.
Krížu Kristovmu sa vždy klaniam.
Kríž Kristov je moje útočište.
Kríž Kristov je moja istá spása.
V kaštieli bola aj biskupská knižnica, ktorá obsahovala do 2200 zväzkov kníh. Neskôr bola presťahovaná do nitrianskej diecéznej knižnice. Počas prvej svetovej vojny tu sídlil počas dvoch rokov biskupský úrad. Po skončení vojny nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko prenajal kaštieľ misionárom Spoločnosti Božieho Slova (verbisti).
V rokoch 1928 – 1950 si kaštieľ prenajali Školskí bratia sv. Jána Krstiteľa de la Salle, ktorí tu mali noviciát a založili i chlapčenskú školu.
V roku 1950 sa začala smutná história, kedy nastalo zrušenie všetkých mužských reholí a kláštory boli premenené na sústreďovacie ústavy pre rehoľníkov. Takým sa stal i tento kaštieľ, kde bolo internovaných okolo 300 rehoľníkov, kňazi a biskupi.
Od roku 1952 slúžil kaštieľ ako charitný domov pre choré a staré rehoľné sestry. Sestry sem boli privezené z rôznych kláštorov a z rôznych reholí, nakoľko im bola znemožnená práca najprv v školách a neskoršie aj v nemocniciach. Sestry jednotlivých reholí sa po roku 1989 presťahovali do svojich kláštorov a zostali tu už iba sestry Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (vincentky).
Od roku 2003 má kaštieľ v úžívaní Komunita Kráľovnej pokoja, ktorá tu prevádzkuje Detský domov, Domov sociálnych služieb, Zariadenie pre seniorov, Zariadenie opatrovateľskej služby a Duchovné centrum Terezianum. Komunita začala s kompletnou obnovou objektu v roku 2004. Kaštieľ prechádza najrozsiahlejšou rekonštrukciou vo svojej vyše 150 ročnej histórii.
