Budeme vďační za akúkoľvek pomoc: ľudskú, duchovnú, finančnú. Všetkým dobrodincov vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať! č.ú.: SK41 0200 0000 0000 7533 3192

Komunita Kráľovnej pokoja

Kresťanská komunita a charitné dielo pre deti, mladých ľudí a seniorov
Úvod

Medžugorie je malé miesto v Bosne a Hercegovine, ktoré sa stalo jedným z najznámejších pútnických miest na svete.

Všetko sa začalo v roku 1981. Šesť detí tvrdilo, že sa im zjavila Panna Mária – nazvali ju „Kráľovná pokoja“. Podľa ich slov sa zjavenia opakovali a niektorí z nich tvrdia, že ich majú dodnes.

Hlavné body, ktoré z toho vznikli:

  • výzva k modlitbe (najmä ruženec),
  • pôst (hlavne v stredu a piatok),
  • pokánie a obrátenie,
  • svätá omša a sviatosti,
  • pokoj medzi ľuďmi.

Miesto sa rýchlo rozrástlo. Dnes tam chodia milióny pútnikov ročne. Sú tam:

  • kostol sv. Jakuba (centrum diania),
  • vrch Podbrdo (miesto prvého zjavenia),
  • Krížová hora (Križevac).

Priebeh zjavení v Medžugorí sa dá rozdeliť na niekoľko etáp. Nie je to jednoliaty príbeh – menilo sa to v čase.

1981 – začiatok

  • 24. jún: prvé zjavenie na vrchu Podbrdo (Ivanka, Mirjana, Vicka, Ivan, Marija, Jakov).
  • Spočiatku strach, útek, neistota.
  • Nasledujúce dni sa vracajú – zjavenia sú časté, takmer každý deň.
  • Posolstvá sú jednoduché: pokoj, obrátenie, modlitba.

1981 – 1982: každodenné zjavenia

  • Všetkých šesť vizionárov tvrdí, že majú denné zjavenia.
  • Objavujú sa prvé „tajomstvá“ – každý má dostať 10 tajomstiev o budúcnosti.
  • Miesto sa dostáva pod tlak režimu (vtedy Juhoslávia), výsluchy, sledovanie.
  • Zjavenia sa presúvajú z kopca aj do kostola sv. Jakuba.

1982 – 1985: ustálenie

  • Niektorí vizionári dostávajú všetkých 10 tajomstiev (napr. Mirjana prestáva mať denné zjavenia už v roku 1982).
  • Iní pokračujú denne (Vicka, Ivan, Marija).
  • Začínajú sa pravidelné „posolstvá pre farnosť“.
  • Vzniká pevná štruktúra: modlitba, pôst, ruženec, svätá omša.

1985 – 1987: mesačné posolstvá

  • Od roku 1987 sa zavádza prax: Panna Mária dáva posolstvo každý 25. deň v mesiaci cez Mariju.
  • Tieto posolstvá sú šírené po celom svete.
  • Téma stále rovnaká: modlitba, pôst, pokoj, návrat k Bohu.

1990-te roky: vojna a pokračovanie

  • Počas vojny v Bosne (1992–1995) púte neprestávajú.
  • Posolstvá často hovoria o pokoji a utrpení.
  • Medžugorie sa ešte viac zviditeľní vo svete.

Po roku 2000

  • Niektorí vizionári stále tvrdia, že majú denné zjavenia (napr. Ivan, Vicka, Marija).
  • Iní majú už len výročné zjavenia alebo výnimočné (napr. Mirjana mala mesačné do roku 2020).
  • Tajomstvá stále neboli verejne odhalené.

Tajomstvá

  • Každý vizionár má dostať 10 tajomstiev.
  • Týkajú sa budúcich udalostí – niektoré majú byť varovania.
  • Pred ich naplnením majú byť oznámené svetu cez vybraného kňaza (doteraz sa to nestalo).

Charakter zjavení

  • Krátke, pravidelné, často v rovnaký čas.
  • Vizionári opisujú „živý rozhovor“ s Pannou Máriou.
  • Niekedy aj tzv. mimoriadne zjavenia (pri modlitbe skupín, na kopci, inde vo svete – napr. keď Ivan cestuje).

Zlomové momenty

  • postupné „riedenie“: od všetkých denne → len niektorí denne,
  • zavedenie mesačných posolstiev,
  • dôraz na globálne publikum (preklady, šírenie),
  • pretrvávanie viac než 40 rokov – čo je v Cirkvi veľmi nezvyčajné.

Na začiatku to pôsobilo ako klasické mariánske zjavenie (krátke, intenzívne). Postupne sa z toho stal dlhodobý fenomén s pravidelnými posolstvami, ktorý nemá v moderných dejinách Cirkvi obdobu.

Na stránke pracujeme

V pravej časti si môžete vybrať dokumenty, ktoré si chcete prečítať. Teší nás Váš záujem o toto požehnané mimoriadne miesto na svete v tejto dobe.

 

odkazy na stránky:

www.medjugorje.hr

www.milosrdni-otac.com

www.marijine-ruke.ba

 

POSOLSTVO GOSPY
25. marca 2026

„Drahé deti! Jed sebectva a nenávisti vládne v ľudských srdciach, a preto nemáte pokoj. Pozývam vás, detičky: buďte láskou a mojimi vystretými rukami pre všetkých, ktorých stretávate na zemi.“ (S cirkevným schválením)

 

 

KRÁĽOVNÁ POKOJA Nóta o duchovnom význame Medjugorja
KRÁĽOVNÁ POKOJA                  Nóta o duchovnom význame Medjugorja

Predslov

§ 1

Nastal čas uzavrieť dlhú a zložitú históriu, ktorá sprevádzala duchovné javy v Medžugorí. Je to história, v ktorej biskupi, teológovia, komisie a analytici vyjadrili rôzne, navzájom odlišné názory.

Závery uvedené v tejto Note sa predkladajú v kontexte toho, čo stanovujú nové Normy pre postup pri rozlišovaní údajných nadprirodzených javov (Dikastérium pre náuku viery, 17. máj 2024; ďalej len „Normy“). Perspektíva tejto analýzy je preto výrazne odlišná od tej, ktorá sa používala v predchádzajúcich štúdiách.

Je dôležité hneď na začiatku objasniť, že závery tejto Noty neznamenajú hodnotenie morálneho života údajných vizionárov. Navyše, keď sa uznáva pôsobenie Ducha pre dobro Božieho ľudu „uprostred“ duchovnej skúsenosti, prítomnej od jej začiatkov až dodnes, treba si uvedomiť, že charizmatické dary (gratiae gratis datae), ktoré môžu byť s touto skúsenosťou spojené, nevyžadujú nevyhnutne morálnu dokonalosť tých, ktorých sa týkajú.

§ 2

Hoci pri pohľade na celok posolstiev spojených s touto duchovnou skúsenosťou nachádzame mnoho pozitívnych prvkov, ktoré pomáhajú odpovedať na výzvu evanjelia, niektorí sa domnievajú, že určité posolstvá obsahujú rozpory alebo sú spojené s túžbami či záujmami údajných vizionárov alebo iných osôb. Nemožno vylúčiť, že sa to v prípade niektorých posolstiev mohlo stať.

To nám pripomína, že Normy tohto Dikastéria uvádzajú, že takéto javy sa „niekedy javia byť spojené so zmätenými ľudskými skúsenosťami, teologicky nepresnými vyjadreniami alebo so záujmami, ktoré nie sú úplne legitímne“ (Normy, §14). To nevylučuje možnosť „určitej chyby prirodzeného rádu […] nie z dôvodu zlého úmyslu, ale v dôsledku subjektívneho vnímania javu“ (tamže, čl. 15, 2°).

Ako príklad takéhoto nepresného a napokon teologicky nesprávneho mystického jazyka medzi posolstvami spojenými s Medžugorím (porov. Raccolta completa dei messaggi della Regina della Pace. „Vi supplico: convertitevi!“ [Camerata Picena, Taliansko, 2024]; v niektorých prípadoch bol preklad upravený porovnaním s originálnymi textami) možno uviesť ojedinelý výraz: „môj Syn, jeden a trojjediný, vás miluje“ (2. november 2017).

Nie je neobvyklé, že mystické texty, ktoré chcú vyjadriť prítomnosť celej Trojice v tajomstve vteleného Slova, použijú nevhodné vyjadrenie, ako je toto. V tomto prípade treba text chápať tak, že v Synovi, ktorý sa stal človekom, sa zjavuje láska Trojjediného Boha (porov. Dikastérium pre náuku viery, „Trinity Mercy“: List biskupovi z Como o duchovnej skúsenosti spojenej so svätyňou v Maccio (Villa Guardia), 15. júl 2024).

Okrem toho si má čitateľ uvedomiť, že vždy, keď sa v tejto Note hovorí o „posolstvách“ Panny Márie, má sa tým na mysli „údajné posolstvá“.

Pri rozlišovaní udalostí súvisiacich s Medžugorím sa v zásade berie do úvahy existencia jasne overených plodov spolu s analýzou údajných mariánskych posolstiev.

Ovocie

§ 3

Bezprostredným účinkom javov spojených s Medžugorím bol veľký a stále rastúci počet veriacich po celom svete, spolu s mnohými ľuďmi, ktorí tam putujú z najrozličnejších miest.

Pozitívne ovocie je najzreteľnejšie v podpore zdravej praxe života viery v súlade s tradíciou Cirkvi. V kontexte Medžugoria sa to týka tak tých, ktorí boli predtým vzdialení od viery, ako aj tých, ktorí ju praktizovali len povrchne. Osobitosť tohto miesta spočíva vo veľkom množstve takéhoto ovocia: hojné obrátenia, častý návrat k sviatostiam (najmä k Eucharistii a zmiereniu), mnohé povolania ku kňazskému, rehoľnému a manželskému životu, prehĺbenie života viery, intenzívnejšia modlitba, mnohé zmierenia medzi manželmi a obnova manželského a rodinného života. Treba poznamenať, že takéto skúsenosti sa odohrávajú predovšetkým v kontexte pútí na miesta spojené s pôvodnými udalosťami, a nie pri stretnutiach s „vizionármi“ za účelom účasti na údajných zjaveniach.

§ 4

Intenzívna každodenná pastoračná činnosť vo farnosti Medžugorie vzrástla v dôsledku „fenoménu Medžugoria“. V tejto farnosti možno pozorovať každodenné modlenie rôznych častí ruženca, slávenie svätej omše (s mnohými liturgiami aj počas pracovných dní), adoráciu Najsvätejšej sviatosti a početné spovede. Mimo farského kostola sa nachádzajú dve krížové cesty, veľká sála na katechézu a malá kaplnka na adoráciu. Okrem bežného sviatostného a duchovného života Medžugorie hostí aj rôzne pastoračné aktivity, ako sú každoročné semináre rôzneho druhu, festival mládeže a duchovné cvičenia pre kňazov, manželov, organizátorov pútí, vedúcich centier pokoja a lídrov modlitbových skupín.

Okrem toho je farnosť Medžugorie už desaťročia významným pútnickým miestom. Na rozdiel od iných miest spojených so zjaveniami sa zdá, že ľudia navštevujú Medžugorie skôr preto, aby si obnovili vieru, než aby hľadali pomoc pri konkrétnych prosbách. Je pozoruhodné, že svätyňu navštevujú aj skupiny pravoslávnych kresťanov a moslimov.

§ 5

Mnohí ľudia objavili svoje povolanie ku kňazstvu alebo zasvätenému životu v kontexte „fenoménu Medžugoria“. Príbehy týchto ľudí sú rôzne, no zbiehajú sa v tej istej duchovnej skúsenosti povolania nasledovať Ježiša týmto spôsobom. Niektorí išli do Medžugoria hľadať Božiu vôľu vo svojom živote, iní zo zvedavosti a ďalší bez viery. Viacerí uvádzajú, že prijali milosť povolania so silnou túžbou úplne sa darovať Bohu práve na vrchu, kde sa mali odohrávať údajné zjavenia; iní túto výzvu zakúsili počas adorácie pred Najsvätejšou sviatosťou.

Mnohým sa zmenil život po prijatí spirituality Medžugoria (posolstvá, modlitba, pôst, adorácia, svätá omša, spoveď atď.) do každodenného života, čo ich viedlo k nasledovaniu povolania ku kňazstvu alebo rehoľnému životu. Niektorí cítia, že práve v Medžugorí dostali rozhodujúce potvrdenie povolania, ktoré v nich dozrievalo už dlhší čas. Existuje aj mnoho prípadov, keď ľudia objavili konkrétne povolanie mimo samotného Medžugoria, no v prostredí skupín inšpirovaných jeho spiritualitou alebo čítaním kníh súvisiacich s touto skúsenosťou.

Nechýbajú ani skutočné obrátenia ľudí, ktorí boli vzdialení od Boha a Cirkvi a prešli zo života poznačeného hriechom k radikálnym existenciálnym zmenám orientovaným na evanjelium. V súvislosti s Medžugorím boli hlásené aj početné uzdravenia.

Mnohí ďalší objavili v Medžugorí krásu kresťanského života. Pre mnohých sa stalo miestom, ktoré si Boh vyvolil na obnovu ich viery; niektorí ho tak prežívajú ako nový začiatok svojej duchovnej cesty. V mnohých prípadoch ľudia vďaka Medžugoriu prekonali duchovnú krízu. Iní hovoria o túžbe, ktorá sa v nich tam prebudila, úplne sa darovať službe Bohu v poslušnosti Cirkvi alebo sa s väčším nasadením venovať životu viery vo svojej domovskej farnosti. Medzitým vo viacerých krajinách sveta vzniklo veľké množstvo mariánskych pobožností a modlitbových skupín inšpirovaných duchovnou skúsenosťou Medžugoria. V spojení s rôznymi komunitami a združeniami vznikli aj charitatívne diela, najmä pre siroty, drogovo závislých, alkoholikov, deti v ťažkostiach a osoby so zdravotným postihnutím.

Osobitne pozoruhodná je prítomnosť mnohých mladých ľudí, mladých párov a dospelých, ktorí v Medžugorí znovu objavujú kresťanskú vieru prostredníctvom Panny Márie, so skúsenosťou, ktorá ich vedie ku Kristovi v Cirkvi. Svedectvom silnej prítomnosti mladých je každoročný festival mládeže.

Okrem týchto konkrétnych plodov je Medžugorie vnímané ako priestor veľkého pokoja, stíšenia a zbožnosti, ktorá je úprimná, hlboká a ľahko zdieľateľná.

Na záver možno povedať, že pozitívne plody spojené s touto duchovnou skúsenosťou sú zjavné a časom sa oddelili od skúsenosti údajných vizionárov, ktorí už nie sú vnímaní ako hlavní sprostredkovatelia „fenoménu Medžugoria“. Uprostred tohto fenoménu Duch Svätý uskutočňuje mnoho krásnych a pozitívnych vecí.

Ústredné aspekty posolstiev

Kráľovná pokoja

§ 6

Hoci sa Gospa [t. j. Pani] najčastejšie označuje menom „Matka“ podľa rôznych vyjadrení (Matka Cirkvi, Božia Matka, Matka spravodlivých, svätých atď.), najpôvodnejší titul v posolstvách je „Kráľovná pokoja“ (porov. posolstvo z 16. júna 1983). Tento titul ponúka víziu, ktorá je teocentrická a veľmi bohatá na pravý význam pokoja. Podľa tohto chápania pokoj neznamená iba neprítomnosť vojny; má aj duchovný, rodinný a spoločenský rozmer. Tento pokoj sa dosahuje predovšetkým modlitbou, ale šíri sa aj misionárskym úsilím. Jednou z prevládajúcich charakteristík spirituality, ktorá vychádza z posolstiev, je dôvera v Boha prostredníctvom úplnej dôvery v Máriu, aby sme sa stali nástrojmi pokoja vo svete. Posolstvá o tejto téme sú početné; niektoré z nich tu uvádzame:

„Drahé deti, prišla som k vám a predstavila som sa ako Kráľovná pokoja, pretože ma poslal môj Syn. Túžim vám, drahé deti, pomôcť: pomôcť vám, aby zavládol pokoj“ (10. august 2012).

„Pokoj. Pokoj. Pokoj! Zmierte sa! Zmierte sa s Bohom i medzi sebou navzájom“ (26. jún 1981).

„Drahé deti, bez modlitby niet pokoja. Preto vás vyzývam, drahé deti, modlite sa pri úpätí kríža za pokoj“ (6. september 1984).

„Vyzývam vás všetkých, aby ste zodpovedne prosili o pokoj. Modlite sa, drahé deti, aby vládol pokoj vo svete, aby vládol pokoj v srdciach ľudí a v srdciach mojich detí. Preto buďte mojimi nositeľmi pokoja v tomto nepokojnom svete. Buďte mojím živým znamením: znamením pokoja“ (5. august 2013).

„Drahé deti, vyzývam vás všetkých, ktorí ste počuli moje posolstvo o pokoji, aby ste ho uskutočňovali vo svojom živote vážne a s láskou. Mnohí si myslia, že robia veľa tým, že o posolstvách hovoria, ale nežijú ich. Drahé deti, vyzývam vás k životu a k zmene všetkého negatívneho vo vás, aby sa všetko stalo pozitívnym a životodarným“ (25. máj 1991).

„Mýlite sa, keď hľadíte do budúcnosti a myslíte len na vojny, tresty a zlo. Ak stále myslíte na zlo, už sa vydávate na cestu k nemu. Pre kresťana existuje iba jeden postoj k budúcnosti: nádej na spásu. Vašou úlohou je prijať Boží pokoj, žiť ho a šíriť ho“ (10. jún 1982).

„Dnešný svet žije vo veľkom napätí a kráča na pokraji katastrofy. Môže byť zachránený iba vtedy, ak nájde pokoj. Pokoj však môže mať len vtedy, ak sa vráti k Bohu“ (15. február 1983).

„Predstavila som sa tu ako Kráľovná pokoja, aby som všetkým povedala, že pokoj je potrebný pre spásu sveta. Len v Bohu môžete nájsť pravú radosť, ktorá je prameňom pravého pokoja. Preto žiadam obrátenie“ (16. jún 1983).

„Noste pokoj vo svojich srdciach. Pestujte ho ako kvet, ktorý potrebuje vodu, nehu a svetlo“ (25. február 2003).

Pokoj, ktorý vychádza z lásky

§ 7

Tento pokoj nie je cieľom sám o sebe ani nevyjadruje najvyššiu kresťanskú hodnotu. Je ovocím žitej lásky, ktorá je najväčšou a najkrajšou čnosťou. Je to láska, ktorá sa odovzdáva Božej láske a prejavuje sa bratskou láskou, ktorá sa vyhýba sporom, nesúdi a odpúšťa:

„Milujte sa navzájom. Buďte si bratmi a sestrami a vyhýbajte sa všetkým sporom“ (25. december 1981).
„Drahé deti, aj dnes vás chcem vyzvať k odpusteniu. Odpustite, moje deti! Odpustite iným, odpustite sebe“ (13. marec 2010).
„Drahé deti, toto je čas vďakyvzdania. Dnes od vás žiadam lásku. Nehľadajte chyby a nedostatky v iných a nesúďte ich“ (4. máj 2020).

Táto láska, ktorá nám umožňuje prinášať pokoj svetu, zahŕňa aj lásku k tým, ktorí nie sú katolíkmi. To neznamená navrhovať synkretizmus ani tvrdiť, že „všetky náboženstvá sú pred Bohom rovnaké“. Napriek tomu sú všetci ľudia milovaní. Tento bod je najlepšie pochopiť v ekumenickom a medzináboženskom kontexte Bosny a Hercegoviny, ktorá bola poznačená hroznou vojnou so silnými náboženskými prvkami:

„Na zemi ste rozdelení, ale všetci ste moje deti. Moslimovia, pravoslávni, katolíci – všetci ste si rovní pred mojím Synom i predo mnou. Všetci ste moje deti. To však neznamená, že všetky náboženstvá sú pred Bohom rovnaké, ale ľudia sú. Nestačí však patriť do Katolíckej cirkvi, aby bol človek spasený: treba rešpektovať Božiu vôľu […]. Komu bolo málo dané, od toho sa bude málo žiadať“ (20. máj 1982).

„Nie ste praví kresťania, ak nerešpektujete svojich bratov a sestry, ktorí patria k iným náboženstvám“ (21. február 1983).

Zároveň sa pripomína potreba „zachovať katolícku vieru za každú cenu, pre vás i pre vaše deti“ (19. február 1984).

Kráľ pokoja

§ 8

Titul „Kráľovná pokoja“ zodpovedá titulu „Kráľ pokoja“, ktorý sa pripisuje Ježišovi:

„Vyzývam vás, drahé deti, aby bol váš život zjednotený s ním. Ježiš je Kráľ pokoja a len on vám môže dať pokoj, ktorý hľadáte. Som s vami a predstavujem vás Ježišovi“ (25. december 1995).

„V mojich rukách je malý Ježiš, Kráľ pokoja“ (25. december 2002).

„S veľkou radosťou vám prinášam Kráľa pokoja, aby vás požehnal svojím požehnaním“ (25. december 2007).

Jedine Boh

§ 9

Posolstvá ponúkajú silne teocentrický pohľad na duchovný život a často vyzývajú k dôvernému odovzdaniu sa Bohu, ktorý je láska:

„Drahé deti, dnes vás vyzývam, aby ste sa úplne odovzdali Bohu. Odovzdajte Bohu všetko, čo robíte a čo vlastníte, aby vládol vo vašom živote ako Kráľ všetkého. Nebojte sa!“ (25. júl 1988).

„Drahé deti, dnes vás vyzývam, aby ste tento týždeň žili tieto slová: ‘Milujem Boha!’ Drahé deti, s láskou dosiahnete všetko, aj to, čo považujete za nemožné“ (28. február 1985).

„Drahé deti, vyzývam vás k úplnému odovzdaniu sa Bohu. Nech je všetko, čo máte, v Božích rukách. Iba tak budete mať radosť v srdci. Moje deti, radujte sa zo všetkého, čo máte. Ďakujte Bohu, lebo všetko je Boží dar pre vás. Tak budete môcť v živote za všetko ďakovať a objaviť Boha vo všetkom, aj v najmenšom kvete“ (25. apríl 1989).

§ 10

Vo svetle všetkého uvedeného môžeme vidieť jadro posolstiev, v ktorých sa Panna Mária nestavia do stredu, ale ukazuje sa ako úplne zameraná na naše zjednotenie s Bohom:

„Hľa, preto som s vami: aby som vás učila a priviedla bližšie k Božej láske“ (25. máj 1999).

„Vyzývam vás najprv milovať Boha, Stvoriteľa vášho života; potom spoznáte a budete milovať Boha v každom človeku“ (25. november 1992).

„Som s vami a prihováram sa pred Bohom za každého z vás, aby sa vaše srdcia otvorili Bohu a Božej láske“ (25. marec 2000).

„Vyzývam vás všetkých, aby ste rástli v Božej láske ako kvet, ktorý cíti teplé lúče jari“ (25. apríl 2008).

„Neváhajte vo viere a nepýtajte sa ‘prečo’, mysliac, že ste sami a opustení. Otvorte svoje srdcia, modlite sa a pevne verte. Potom vaše srdcia pocítia Božiu blízkosť a že vás Boh nikdy neopúšťa – že je vždy pri vás“ (25. december 2019).

§ 11

Z tohto dôvodu Mária pozýva poslucháča, aby sa stretol s Bohom, ktorý je vždy prítomný v každodennom živote:

„Hľadáte znamenia a posolstvá a nevidíte, že s každým ranným východom slnka vás Boh volá k obráteniu a k návratu na cestu pravdy a spásy“ (25. september 1998).
„Nech vám pšeničné polia hovoria o Božom milosrdenstve voči každému stvoreniu“ (25. august 1999).
„Boh vás chce zachrániť, a preto vám posiela posolstvá prostredníctvom ľudí, prírody a mnohých ďalších vecí, ktoré vám môžu pomôcť pochopiť, že musíte zmeniť smer svojho života“ (25. marec 1990).

Kristocentrizmus

§ 12

Máriin príhovor a pôsobenie sú zjavne podriadené Ježišovi Kristovi, pôvodcovi milosti a spásy pre každého človeka:

„Osobitným spôsobom by som vás, moje deti, chcela priblížiť k Ježišovmu Srdcu. Preto vás, moje deti, dnes vyzývam k modlitbe adresovanej môjmu drahému Synovi Ježišovi, aby všetky vaše srdcia boli jeho“ (25. október 1988).
„Nedovoľte, aby vás zviedlo svetlo sveta. Otvorte sa svetlu Božej lásky, láske môjho Syna. Rozhodnite sa pre neho; on je Láska a on je Pravda“ (2. máj 2016).
„Dnes vás vyzývam, drahé deti, pretože ste sa odvrátili od Ježiša — pretože ste ho odsunuli do úzadia a prehliadli ho. Preto vás vyzývam, aby ste sa pre neho rozhodli a postavili Ježiša na prvé miesto vo svojom živote“ (24. apríl 2017).
„Chcem vás obnoviť a viesť svojím srdcom k Ježišovmu Srdcu, ktoré pre vás ešte stále trpí a volá vás k obráteniu“ (25. október 1996).
„Iba ak sa priblížite k Ježišovi, pochopíte nesmiernu lásku, ktorú má ku každému z vás“ (25. február 1998).
„Vyzývam vás, aby ste dovolili svojim srdciam čoraz vrúcnejšie sa rozpáliť láskou ku Ukrižovanému a nezabudli, že on dal svoj život z lásky k vám, aby ste mohli byť spasení“ (25. september 2007).

§ 13

Mária sa prihovára, ale silu dáva Kristus. Preto celé jej materinské pôsobenie spočíva v tom, že nás vedie obrátiť sa ku Kristovi:

„On vám dá silu a radosť v tomto čase. Som vám nablízku svojím príhovorom“ (25. november 1993).
„Moje ruky vám ponúkajú môjho Syna, ktorý je prameňom čistej vody. On oživí vašu vieru a očistí vaše srdcia“ (2. október 2014).
„Otvorte svoje srdcia a odovzdajte svoje životy Ježišovi, aby mohol pôsobiť skrze vaše srdcia a posilniť vás vo viere“ (23. máj 1985).

Mária hovorí pokorne o svojich vlastných slovách v porovnaní s Večným Slovom, ktorého slová života majú účinok premieňať nás:
„Drahé deti, hovorím vám ako Matka, jednoduchými slovami […]. Môj Syn však, ktorý prichádza z večnej Prítomnosti, hovorí vám slovami života a seje lásku do otvorených sŕdc“ (2. október 2017).

Pôsobenie Ducha Svätého

§ 14

Mnohé posolstvá nás vyzývajú, aby sme uznali dôležitosť prosiť o pomoc Ducha Svätého:

„Ľudia sa mýlia, keď sa obracajú iba na svätých, aby o niečo prosili. Dôležité je modliť sa, aby na vás zostúpil Duch Svätý. Keď ho máte, máte všetko“ (21. október 1983).

„Začnite každý deň vzývaním Ducha Svätého. Najdôležitejšie je modliť sa k Duchu Svätému. Lebo keď na vás zostúpi Duch Svätý, všetko sa premieňa a všetko sa stáva jasným“ (25. november 1983).

„Pred svätou omšou je potrebné modliť sa k Duchu Svätému. Modlitby k Duchu Svätému majú vždy sprevádzať svätú omšu“ (26. november 1983).

„Ľudia sa modlia nesprávnym spôsobom. Chodia do kostolov a svätýň prosiť o nejaký hmotný prospech. Veľmi málo ľudí však prosí o dar Ducha Svätého. Najdôležitejšie, čo máte robiť, je prosiť, aby zostúpil Duch Svätý, lebo ak máte dar Ducha Svätého, máte všetko“ (29. december 1983).

Výzva k obráteniu

§ 15

V posolstvách sa objavuje stála výzva opustiť svetský spôsob života a nadmernú pripútanosť k svetským dobrotám spolu s častými výzvami k obráteniu, ktoré umožňuje skutočný pokoj vo svete. Zdá sa, že obrátenie je stredobodom posolstva Gospy:
„Drahé deti! Dnes vás vyzývam k obráteniu. Toto je najdôležitejšie posolstvo, ktoré som vám tu dala“ (25. február 1996).

„Moje srdce horí láskou k vám. Jediné slovo, ktoré chcem povedať svetu, je toto: obrátenie, obrátenie. Dajte to vedieť všetkým mojim deťom; žiadam iba obrátenie“ (25. apríl 1983).

„Drahé deti, dnes vás chcem zahaliť svojím plášťom a viesť vás všetkých na cestu obrátenia. Drahé deti, prosím vás, odovzdajte Pánovi celú svoju minulosť, všetko zlo, ktoré sa nahromadilo vo vašich srdciach“ (25. február 1987).

„Nemôžete povedať, že ste obrátení, pretože váš život sa musí stať každodenným obrátením“ (25. február 1993).

„Prebuďte sa z unaveného spánku svojej duše a povedzte Bohu zo všetkých síl: ‘Áno.’ Rozhodnite sa pre obrátenie a svätosť“ (25. marec 2001).

„Obráťte sa, moje deti, a kľaknite si v tichu svojho srdca. Postavte Boha do stredu svojho bytia“ (25. máj 2001).

„Drahé deti, aj dnes vás s veľkou radosťou vo svojom srdci vyzývam k obráteniu […]. Boh si želá obrátiť celý svet; chce ho povolať k spáse a na cestu k sebe, ktorý je začiatkom a koncom každej bytosti“ (25. jún 2007).

Ťažké bremeno zla a hriechu

§ 16

Zároveň sa objavuje naliehavá výzva nepodceňovať vážnosť zla a hriechu a brať veľmi vážne Božie volanie bojovať proti zlu a vplyvu satana. Ďalšou častou výzvou je nebáť sa tvárou v tvár skúškam. Príležitostne sa ohlasuje, že prítomný čas je časom milosti a časom skúšky. Niekedy je tento druhý prvok vyjadrený veľmi silnými slovami – ako napríklad vtedy, keď sa hovorí, že všade je zúfalstvo, že sa všetko rúca a podobne – a že tieto veci sú spojené predovšetkým s tým, že mnohým ľuďom chýba viera a sú vzdialení od Boha. Z toho vychádza výzva obetovať Bohu všetko svoje utrpenie a ťažkosti, aby priniesli ovocie milosti a vnútorného potešenia:

„Neplačem iba preto, že Ježiš zomrel, ale preto, že Ježiš zomrel a dal svoju krv do poslednej kvapky za všetkých ľudí, a predsa mnohé z mojich detí z toho nechcú mať nijaký úžitok“ (1. apríl 1983).

„Pozrite sa okolo seba, drahé deti, a uvidíte, aký veľký je hriech, ktorý ovláda túto zem. Preto sa modlite, aby Ježiš zvíťazil“ (13. september 1984).

„Drahé deti, viete, že som vám prisľúbila oázu pokoja. Ale vedzte, že vedľa oázy je púšť, kde číha satan a pokúša sa zviesť každého z vás. Drahé deti, iba modlitbou môžete premôcť každý satanov vplyv na mieste, kde žijete. Som s vami, ale nemôžem vás zbaviť vašej slobody“ (7. august 1986).

„Kamkoľvek idem ja a kde je aj môj Syn, tam sa pridáva aj satan. Bez toho, aby ste si to uvedomili, dovolili ste mu, aby sa vás zmocnil, aby nad vami vládol […]. Nepoddajte sa, moje deti! Zotrite z mojej tváre slzy, ktoré prelievam, keď vidím, čo robíte. Pozrite sa okolo seba! Nájdite si čas priblížiť sa k Bohu v Cirkvi. Vojdite do domu svojho Otca. Nájdite si čas zhromaždiť sa ako rodina a prosiť o Božiu milosť. […] Nepozerajte s pohŕdaním na chudobného človeka, ktorý vás prosí o kúsok chleba. Neodháňajte ho od svojho plného stola. Pomôžte mu! A Boh pomôže aj vám […]. Vy, moje deti, ste na toto všetko zabudli a satan k tomu tiež prispel. Nepoddajte sa! […] Nechcem vás už viac karhať; chcem vás znovu vyzvať k modlitbe, pôstu a pokániu“ (28. január 1987).

„Drahé deti, osobitným spôsobom vás teraz všetkých vyzývam k modlitbe a odriekaniu. Lebo teraz viac ako kedykoľvek predtým si satan želá zviesť čo najviac ľudí na cestu smrti a hriechu. Preto, drahé deti, pomôžte môjmu Nepoškvrnenému Srdcu zvíťaziť vo svete hriechu“ (25. september 1991).

„Nedovoľte satanovi, aby s vami manipuloval a robil si s vami, čo chce. Vyzývam vás, aby ste sa stali zodpovednými a rozhodnými a aby ste každý deň zasvätili Bohu“ (25. január 1998).

„Teraz viac ako kedykoľvek predtým chce satan udusiť človeka a jeho dušu svojím nákazlivým vetrom nenávisti a nepokoja. V toľkých srdciach niet radosti, pretože niet Boha a niet modlitby. Nenávisť a vojna rastú zo dňa na deň. Vyzývam vás, moje deti, aby ste s nadšením znovu začali cestu svätosti a lásky, lebo preto som prišla medzi vás. Spolu buďme láskou a odpustením pre všetkých, ktorí poznajú a chcú milovať iba ľudskou láskou, a nie tou nesmiernou Božou láskou“ (25. január 2015).

§ 17

Panna Mária poukazuje na možnosť ukončenia vojny, ale vyžaduje si to spoluprácu kresťanov v darovaní vlastného života. To obsahuje silnú výzvu k zodpovednosti:
„Hovoríte, ale nežijete. Preto, moje deti, táto vojna trvá tak dlho. Vyzývam vás, aby ste sa otvorili Bohu a žili s Bohom vo svojich srdciach […]. Drahé deti, nemôžem vám pomôcť, ak nežijete Božie prikázania, ak nežijete svätú omšu a ak neodmietnete hriech“ (25. október 1993).

Napriek tomu sa o štyri mesiace neskôr vyjadruje vďačnosť so zdôraznením hodnoty spolupráce veriacich:
„Vy všetci ste mi pomohli, aby sa táto vojna čo najskôr skončila“ (25. február 1994).

Význam spolupráce veriacich sa objavuje aj v iných súvislostiach:
„Vy všetci musíte svojím životom a svojím príkladom spolupracovať na diele spásy“ (25. máj 1996).

Modlitba

§18

Na tejto ceste je modlitba základná. Výzva k modlitbe je v posolstvách stála a naliehavá:

„Znova vás vyzývam, aby ste sa rozhodli pre modlitbu, pretože modlitbou budete môcť zakúsiť obrátenie. Každý z vás sa v jednoduchosti stane podobným dieťaťu, ktoré je otvorené Otcovej láske“ (25. júl 1996).

„Vyzývam vás, aby ste svoj deň naplnili krátkymi, vrúcnymi modlitbami. Keď sa modlíte, vaše srdce je otvorené a Boh vás miluje osobitnou láskou a dáva vám osobitné milosti. Preto dobre využite tento čas milosti a venujte ho Bohu ako nikdy predtým“ (25. júl 2005).

§ 19

Spolu s modlitbou sa často objavuje aj výzva k pôstu, no vysvetľuje sa ako slobodne darovaná obeta popri obetách telesnej povahy:
„Ak ste v úzkosti alebo v núdzi, príďte ku mne. Ak nemáte silu postiť sa o chlebe a vode, môžete sa zriecť iných vecí. Okrem jedla by bolo dobré zriecť sa televízie, pretože po sledovaní televíznych programov ste rozptýlení a nemôžete sa modliť. Môžete sa zriecť aj alkoholu, cigariet a iných pôžitkov. Sami viete, čo máte robiť“ (8. december 1981).

Ústrednosť svätej omše

§ 20

Pre veriacich nachádza modlitba svoje vyvrcholenie v slávení Eucharistie:

„Svätá omša je najvyššou formou modlitby. Nikdy nebudete schopní pochopiť jej veľkosť“ (13. január 1984).
„Drahé deti, aj dnes vás chcem osobitným spôsobom pozvať k Eucharistii. Nech je svätá omša stredom vášho života! Osobitne, drahé deti, nech je Eucharistia vo vašich rodinách. Rodina má ísť na svätú omšu a sláviť Ježiša. Ježiš musí byť stredom vášho života!“ (15. jún 2018).
„Nech svätá omša pre vás nie je zvykom, ale životom. Tým, že budete každý deň žiť svätú omšu, pocítite potrebu svätosti“ (25. január 1998).
„Nezabudnite, že v Eucharistii, ktorá je srdcom viery, je môj Syn vždy s vami. Prichádza k vám a láme s vami chlieb; lebo, moje deti, kvôli vám zomrel, vstal z mŕtvych a znova prichádza“ (2. máj 2016).

§ 21

Nasledujúce posolstvo zdôrazňuje menší význam samotných zjavení v porovnaní s nesmiernym duchovným pokladom, ktorým je Eucharistia:

„Počas svätej omše som vám bližšie než počas zjavenia. Mnohí pútnici by chceli byť prítomní v malej miestnosti zjavení, a tak sa tlačia okolo fary. Keď sa budú hrnúť pred svätostánok tak, ako sa teraz hrnú pred faru, potom budú všetkému rozumieť; pochopia Ježišovu prítomnosť, lebo prijímať sväté prijímanie je viac než byť vizionárom“ (12. november 1986).

Bratské spoločenstvo

§ 22

Spiritualita Medžugoria nie je individualistická. Prežíva sa najmä v spoločných udalostiach, ako sú púte a modlitbové stretnutia. Zároveň popri modlitbe posolstvá obsahujú stálu výzvu k bratskej láske – láske, ktorá sprevádza, dáva, slúži, odpúšťa a je blízko chudobným:

„Toto je jediná pravda a je to pravda, ktorú vám zanechal môj Syn. Nemusíte ju veľmi skúmať. Od vás sa žiada milovať a dávať“ (2. január 2015).

„Vyzývam vás, moje deti, aby ste videli, kto potrebuje vašu duchovnú alebo materiálnu pomoc. Svojím príkladom, moje deti, budete vy natiahnutými Božími rukami, ktoré ľudstvo hľadá“ (25. február 1997).

„Potom si vyberte jeden deň v týždni a venujte ho chudobným a chorým: nezabudnite na nich“ (23. január 1984).

„Drahé deti, vyzývam vás, aby ste milovali svojho blížneho a predovšetkým milovali toho, kto vám spôsobuje zlé veci. Tak budete môcť s láskou oceniť úmysly srdca. Modlite sa a milujte, drahé deti! S láskou budete môcť urobiť aj to, čo sa vám zdalo nemožné“ (7. november 1985).

„Drahé deti, dnes vás volám k láske, ktorá je Bohu milá a drahá. Moje deti, láska všetko znáša – všetko, čo je ťažké a horké – kvôli Ježišovi, ktorý je láska. Preto, drahé deti, modlite sa, aby vám Boh prišiel na pomoc […]. Týmto spôsobom môže Boh formovať vaše životy a vy budete rásť v láske. Oslavujte Boha, moje deti, Hymnom na lásku (1 Kor 13), aby Božia láska vo vás rástla zo dňa na deň až do plnosti“ (25. jún 1988).

„Prosíte môjho Syna, aby bol k vám milosrdný, ale ja vás volám k milosrdenstvu. Prosíte ho, aby bol k vám dobrý a aby vám odpustil, ale ako dlho vás už prosím, moje deti, aby ste odpúšťali a milovali všetkých ľudí, ktorých stretnete!“ (2. marec 2019).

Spoločný rozmer Medžugoria sa prejavuje aj v stálom zdôrazňovaní základného významu rodiny v kresťanskom živote:
„Drahé deti, prosím vás, začnite meniť svoj rodinný život. Nech je rodina harmonickým kvetom, ktorý si želám darovať Ježišovi. Drahé deti, nech je každá rodina činná v modlitbe, lebo si želám, aby jedného dňa bolo v rodine vidieť ovocie. Len tak ich budem môcť všetky, ako lupene, odovzdať Ježišovi na splnenie Božieho plánu“ (1. máj 1986).

§ 23

Táto spiritualita určite zahŕňa aj cirkevný rozmer: rozmer spoločenstva s celou Cirkvou, s pastiermi a osobitne so Svätým Otcom:

„Dobre si plňte svoje povinnosti a robte to, čo od vás Cirkev žiada“ (2. február 1983).
„Prosím svojho Syna skrze lásku, aby vám daroval jednotu skrze neho: jednotu medzi vami navzájom a jednotu medzi vami a vašimi pastiermi. Skrze nich sa vám môj Syn vždy nanovo dáva a obnovuje vaše duše. Nezabudnite na to“ (2. august 2014).
„Ako moje deti vás prosím: veľmi sa modlite za Cirkev a jej služobníkov, za svojich pastierov, aby Cirkev bola taká, akú si ju želá môj Syn: čistá ako pramenitá voda a plná lásky“ (2. marec 2018).
„Modlite sa za môjho veľmi milovaného Svätého Otca; modlite sa za jeho poslanie“ (17. august 2014).

Radosť a vďačnosť

§ 24

Spiritualita Medžugoria je radostná, slávnostná a zahŕňa výzvu žiť radosť z nasledovania Krista a vzdávať vďaky aj za malé dobré veci života:

„Drahé deti, vyzývam vás, aby ste sa otvorili Bohu. Hľaďte, moje deti, ako sa príroda otvára a dáva život a plody, tak aj ja vás volám žiť s Bohom a úplne sa mu odovzdať. Moje deti, som s vami a chcem vás neustále uvádzať do radosti života. Túžim, aby každý z vás objavil radosť a lásku, ktoré možno nájsť iba v Bohu a ktoré môže dať iba Boh“ (25. máj 1989).

„Drahé deti, vyzývam vás, aby ste ďakovali Bohu za všetky dary, ktoré ste počas svojho života objavili, a aj za ten najmenší dar, ktorý ste spoznali. Ďakujem spolu s vami. A želám si, aby ste všetci zakúsili radosť z týchto darov a aby Boh bol pre každého z vás všetkým“ (25. september 1989).

„Modlite sa, detičky, aby sa modlitba stala pre vás životom. Tak vo svojom živote objavíte pokoj a radosť, ktoré Boh dáva tým, ktorých srdcia sú otvorené jeho láske“ (25. august 2007).

„Moje deti, tí, ktorí sa modlia, pociťujú slobodu Božích detí a s radostným srdcom slúžia dobru svojich bratov a sestier, lebo Boh je láska a sloboda. Preto, moje deti, keď vám chcú nasadiť okovy a použiť vás, nie je to od Boha, pretože Boh je láska a dáva svoj pokoj každému stvoreniu“ (25. október 2021).

„Nájdite pokoj v prírode a objavíte Boha Stvoriteľa, ktorému môžete ďakovať za všetky stvorenia“ (25. júl 2001).

„Chcem, aby každý z vás bol šťastný tu na zemi“ (25. máj 1987).

„Drahé deti! Modlite sa a obnovte svoje srdcia, aby dobro, ktoré ste zasiali, prinieslo ovocie radosti“ (25. február 2024).

„Potrebujem, aby ste boli zjednotení s mojím Synom, pretože si želám, aby ste boli šťastní“ (2. máj 2015).

Svedectvo veriacich

§ 25

V posolstvách nachádzame aj naliehavé výzvy k osobnému svedectvu. Vo všeobecnosti ide o výzvy vydávať svedectvo viery a lásky svojím životom – v skutočnosti možno v tejto línii zhrnúť misijné posolstvo Medžugoria. V tejto súvislosti sa Gospa v mesačných posolstvách farnosti často obracia na veriacich a nazýva ich „apoštolmi mojej lásky“.

„Drahé deti, ako Matka vás prosím, vytrvajte ako moji apoštoli […]. Modlím sa, aby ste podľa môjho Syna vydávali svedectvo o láske nebeského Otca. Moje deti, bola vám daná veľká milosť byť svedkami Božej lásky. Neberte na ľahkú váhu zodpovednosť, ktorá vám bola daná. Nezarmucujte moje materinské srdce. Ako Matka sa chcem spoľahnúť na svoje deti, na svojich apoštolov“ (2. november 2012).

„Apoštoli mojej lásky, moje deti, buďte ako lúče slnka, ktoré teplom lásky môjho Syna zohrievajú všetkých okolo seba. Moje deti, svet potrebuje apoštolov lásky“ (2. október 2018).

Osobitne krásne je posolstvo, ktoré vyzýva pripisovať menší význam veľkolepým znameniam a radšej svojím životom prejaviť to, čomu človek verí:
„Žiadate ma o znamenie, aby sa verilo v moju prítomnosť. Znamenie príde. Ale vy ho nepotrebujete: vy sami musíte byť znamením pre iných“ (8. február 1982).

Večný život

§ 26

V mnohých posolstvách je silná výzva prebudiť túžbu po nebi a teda hľadať posledný zmysel existencie vo večnom živote:

„Drahé deti, dnes vás všetkých chcem vyzvať, aby ste sa rozhodli pre raj“ (25. október 1987).
„Boh ma posiela, aby som vám pomohla a viedla vás do raja, k vášmu cieľu“ (25. september 1994).
„Chcem z vás urobiť veľmi krásnu kyticu pripravenú pre večnosť“ (25. júl 1995).
„Bez neho niet budúcnosti ani radosti, ale predovšetkým niet večnej spásy“ (25. apríl 1997).
„Rozhodnite sa pre svätosť, moje deti, a myslite na nebo“ (25. máj 2006).
„Vo vašom srdci sa zrodí túžba po nebi. Vo vašom srdci začne vládnuť radosť“ (25. august 2006).
„Ste takí slepí a pripútaní k pozemským veciam a myslíte na pozemský život. Boh ma poslal, aby som vás viedla k večnému životu“ (25. október 2006).
„Nezabudnite, že ste pútnici na ceste do večnosti“ (25. november 2006).
„Nezabudnite, že pominiete ako kvet na poli“ (25. január 2007).
„Nezabudnite, že ste pútnici na tejto zemi“ (25. december 2007).
„Všetko pominie, moje deti; iba Boh zostáva“ (25. marec 2008).
„Túžim, moje deti, aby sa každý z vás zamiloval do večného života, ktorý je vašou budúcnosťou“ (25. január 2009).

Potrebné objasnenia

§ 27

Posolstvá ako celok majú veľkú hodnotu a vyjadrujú trvalé učenie evanjelia inými slovami. Niekoľko posolstiev sa však od týchto pozitívnych a budujúcich obsahov odchyľuje a dokonca sa zdá, že im až protirečí. Preto treba dbať na to, aby týchto niekoľko nejasných prvkov nezatienilo krásu celku.

Aby tento poklad Medžugoria nebol ohrozený, je potrebné objasniť niektoré body možnej nejasnosti, ktoré môžu viesť niektoré malé skupiny k deformovaniu cennej ponuky tejto duchovnej skúsenosti, najmä ak sa posolstvá čítajú len čiastočne.

To nás vedie k pripomenutiu rozhodujúcej zásady: keď sa uznáva pôsobenie Ducha Svätého uprostred duchovnej skúsenosti, neznamená to, že všetko, čo k tejto skúsenosti patrí, je tým pádom oslobodené od každej nepresnosti, nedokonalosti a možných oblastí nejasnosti. Znovu treba pripomenúť, že tieto javy sa môžu „niekedy javiť spojené so zmätenými ľudskými skúsenosťami, teologicky nepresnými vyjadreniami alebo záujmami, ktoré nie sú úplne legitímne“ (Normy, § 14). To nevylučuje možnosť „určitej chyby prirodzeného rádu, nie z dôvodu zlých úmyslov, ale v dôsledku subjektívneho vnímania javu“ (tamže, čl. 15, 2°).

Z tohto dôvodu musia veriaci pri interpretovaní a šírení údajných posolstiev postupovať pozorne a opatrne. Ako usmernenie v tomto ohľade teraz poukážeme na niektoré posolstvá, ktoré treba prijímať s osobitnou obozretnosťou, hoci mnohé z nich možno primerane pochopiť vo svetle celého súboru posolstiev.

Výčitky a hrozby

§ 28

V niektorých prípadoch sa zdá, že Panna Mária prejavuje isté podráždenie, pretože sa nepostupovalo podľa niektorých jej pokynov. Preto varuje pred hrozivými znameniami a možnosťou, že sa už viac nebude zjavovať (hoci neskôr posolstvá pokračujú bez prestania):

„Prišla som posledný raz volať svet k obráteniu. Potom sa už nebudem na zemi zjavovať. Toto sú moje posledné zjavenia“ (2. máj 1982).

„Poponáhľajte sa s obrátením. Keď sa na vrchu zjaví prisľúbené znamenie, bude už neskoro“ (2. september 1982).

„Dnes vás volám naposledy. Teraz je pôst a vy sa ako farnosť môžete teraz z lásky pridržať mojej výzvy. Ak to neurobíte, už vám nechcem dávať ďalšie posolstvá“ (21. február 1985).

Tieto posolstvá treba prijímať iba ako výzvu neodkladať a neodsúvať obrátenie, majúc na pamäti, čo hovorí svätý Pavol: „Hľa, teraz je milostivý čas, hľa, teraz je deň spásy!“ (2 Kor 6,2).

Jedno z posolstiev v skutočnosti poskytuje správne svetlo na správnu interpretáciu ďalších posolstiev, ktoré sme spomenuli:

„Tí, ktorí robia katastrofické predpovede, sú falošní proroci. Hovoria: ‚V takom a takom roku, v taký a taký deň nastane katastrofa.‘ Ja som vždy hovorila, že trest príde, ak sa svet neobráti. Preto všetkých volám k obráteniu. Všetko závisí od vášho obrátenia“ (15. december 1983).

Posolstvá pre farnosť

§ 29

Existujú aj iné vyjadrenia, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo nesprávneho výkladu, ako je to v prípade posolstiev pre farnosť. V nich sa zdá, že Panna Mária chce vykonávať kontrolu nad detailmi duchovnej a pastoračnej cesty farnosti (vrátane žiadostí o dni pôstu alebo konkrétnych záväzkov na jednotlivé liturgické obdobia), čím vzniká dojem, akoby chcela nahradiť riadne farské štruktúry určené na spoluúčasť. Niekedy, ako vidíme v nasledujúcich posolstvách, „osobitná starostlivosť“, ktorú chce Panna Mária vykonávať nad farnosťou, siaha až k výčitkám, že jej pastoračné usmernenia nie sú poslúchané:

„Drahé deti, túto farnosť som si vyvolila osobitným spôsobom a túžim ju viesť. S láskou ju chránim a chcem, aby všetci boli moji. Ďakujem, že ste dnes večer prišli sem. Chcem, aby vás bolo stále viac so mnou a s mojím Synom. Každý štvrtok vám dám osobitné posolstvo“ (1. marec 1984).

„Drahé deti, zajtra večer [na sviatok Zoslania Ducha Svätého] sa modlite za Ducha pravdy. Osobitne vy z farnosti, pretože potrebujete Ducha pravdy, aby ste mohli odovzdávať posolstvá tak, ako sú, bez toho, aby ste niečo pridávali alebo uberali, ale [odovzdávali ich] tak, ako som vám ich dala“ (9. jún 1984).

„Drahé deti, v týchto dňoch [adventu] vás vyzývam k rodinnej modlitbe. Viackrát som vám v Božom mene dala posolstvá, ale nepočúvali ste ma. Tieto Vianoce budú pre vás nezabudnuteľné, ak prijmete posolstvá, ktoré vám dávam“ (6. december 1984).

„Drahé deti, chcem vám naďalej dávať svoje posolstvá, a preto vás dnes volám, aby ste žili a prijali moje posolstvá. Moje deti, milujem vás a vyvolila som si túto farnosť, ktorú zvláštnym spôsobom milujem, a rada som v nej zostala, keď ma Najvyšší poslal. Preto vás volám: prijmite ma, drahé deti, aby ste aj vy boli šťastné. Počúvajte moje posolstvá! Počúvajte ma!“ (21. marec 1985).

„Dnes som vám už nechcela dávať posolstvá, pretože ma niektorí ľudia neprijali. Farnosť však pokročila, a preto vám chcem dávať posolstvá ako ešte nikdy v dejinách od počiatku sveta“ (4. apríl 1985).

Takéto opakované povzbudenia adresované farníkom sú pochopiteľným prejavom intenzívnej lásky údajných vizionárov k ich farskému spoločenstvu. Posolstvá Panny Márie však nemôžu nahradiť riadnu úlohu farára, pastoračnej rady a synodálnej práce spoločenstva pri rozhodnutiach, ktoré sú predmetom spoločného rozlišovania a prostredníctvom ktorých farnosť dozrieva v múdrosti, bratskom počúvaní, úcte k druhým a v dialógu.

Neúnavné naliehanie na počúvanie posolstiev

§ 30

Popri častých výzvach veriacim farnosti sa vo všeobecnosti zdá, že Panna Mária podporuje počúvanie svojich posolstiev tak naliehavo, že niekedy táto výzva vystupuje do popredia viac než samotný obsah posolstiev: „Drahé deti, nie ste si vedomé posolstiev, ktoré vám Boh cez mňa posiela. Dáva vám milosti, ale vy tomu nerozumiete“ (8. november 1984). „Nie ste si vedomé všetkých posolstiev, ktoré vám dávam“ (15. november 1984). To môže vytvoriť závislosť a prehnané očakávanie zo strany veriacich, čo by napokon mohlo zatieniť ústredný význam zjaveného Slova.

Toto naliehanie sa objavuje stále. Napríklad: „Žite moje posolstvá“ (18. jún 2010). „Šírte moje posolstvá“ (25. jún 2010). „Žite posolstvá, ktoré vám dávam, aby som vám mohla dať nové posolstvá“ (27. máj 2011). „Nasledujte moje posolstvá […] obnovte moje posolstvá“ (17. jún 2011). „Prijmite moje posolstvá a žite moje posolstvá“ (24. jún 2011).

V niektorých posolstvách, ako je to nasledujúce, sa toto naliehanie stáva naliehavým: „Drahé deti, aj dnes vás [vaša] Matka s radosťou volá: buďte mojimi nositeľmi, nositeľmi mojich posolstiev v tomto unavenom svete. Žite moje posolstvá a prijímajte moje posolstvá zodpovedne. Drahé deti, modlite sa spolu so mnou za moje plány, ktoré si želám uskutočniť“ (30. december 2011).

Táto často opakovaná výzva pravdepodobne pochádza z lásky a veľkodušnej horlivosti údajných vizionárov, ktorí sa v dobrom úmysle obávali, že výzvy Blahoslavenej Matky k obráteniu a pokoju budú ignorované. Toto naliehanie sa stáva ešte problematickejším, keď sa posolstvá vzťahujú na žiadosti, ktoré zrejme nemajú nadprirodzený pôvod, ako napríklad vtedy, keď Panna Mária dáva pokyny o konkrétnych dátumoch, miestach a praktických veciach a keď rozhoduje o bežných záležitostiach. Hoci sú takéto posolstvá v Medžugorí zriedkavé, nájdeme niektoré, ktoré možno vysvetliť iba osobnými želaniami údajných vizionárov. Nasleduje jasný príklad takýchto zavádzajúcich posolstiev:

„Tento 5. august bude oslavou druhého tisícročia môjho narodenia […]. Prosím vás, pripravujte sa naň intenzívne počas troch dní […]. V tieto dni nepracujte“ (1. august 1984).

Je rozumné, aby veriaci s použitím rozvážnosti a zdravého rozumu nebrali tieto podrobnosti vážne ani ich nenasledovali. Vždy si treba pripomínať, že v tejto duchovnej skúsenosti (ako aj v iných duchovných skúsenostiach a údajných nadprirodzených javoch) sú pozitívne a budujúce prvky zmiešané s inými prvkami, ktoré treba ignorovať. Táto skutočnosť však nemá viesť k opovrhnutiu bohatstvom a dobrom medžugorskej ponuky ako celku.

Panna Mária dáva svojim posolstvám správnu hodnotu

§ 31

V skutočnosti je to sama Gospa, ktorá nás volá, aby sme jej posolstvá uvádzali do správnej perspektívy. Jasne totiž tvrdí, že musíme počúvať evanjelium. Často žiada, aby sa jej posolstvá počúvali, ale zároveň ich podriaďuje neporovnateľnej hodnote Slova zjaveného vo Svätom písme. Nasledujúce výzvy sú v tomto bode veľmi výstižné a stávajú sa ústredným kritériom pre postoj, ktorý máme zaujať voči posolstvám:

„Nechoďte hľadať mimoriadne veci. Vezmite si radšej evanjelium, čítajte ho a všetko vám bude jasné“ (12. november 1982).

„Prečo kladiete toľko otázok? Každá odpoveď je v evanjeliu“ (19. september 1981).

„Neverte klamným hlasom, ktoré vám hovoria o nepravdivých veciach, o falošnom svetle. Vy, moje deti, vráťte sa k Písmu!“ (2. február 2018).

§ 32

Výzva Panny Márie čítať Sväté písmo je jednou z najčastejšie opakovaných žiadostí:

„Drahé deti, dnes vás vyzývam, aby ste vo svojich domoch každý deň čítali Bibliu: dajte ju na viditeľné miesto, aby vás vždy podnecovala k jej čítaniu a modlitbe“ (18. október 1984).
„Dajte Sväté písmo na viditeľné miesto vo svojich rodinách; čítajte ho a žite ho“ (25. august 1996).
„Položte Sväté písmo na viditeľné miesto vo svojich rodinách; čítajte ho, rozjímajte o ňom a učte sa, ako Boh miluje svoj ľud“ (25. január 1999).
„Vyzývam vás, aby ste obnovili modlitbu vo svojich rodinách čítaním Svätého písma“ (25. september 1999).
„Nezabudnite, moje deti, čítať Sväté písmo. Dajte ho na viditeľné miesto a vydávajte svojím životom svedectvo, že veríte v Božie slovo a žijete ho“ (25. január 2006).
„Čítajte a rozjímajte nad Svätým písmom a nech sú slová v ňom napísané pre vás životom“ (25. február 2012).
„Položte Sväté písmo na viditeľné miesto vo svojich rodinách a čítajte ho“ (25. január 2014).
„Moje deti, čítajte knihu evanjelií. Je to vždy niečo nové; to vás spája s mojím Synom, ktorý sa narodil, aby všetkým mojim deťom priniesol slová života“ (2. november 2019).

§ 33

Na druhej strane sama Gospa hovorí, že ešte viac než posolstvá je pravým svetlom sveta svedectvo kresťanov:

„Želám si, aby ste boli činní v žití a šírení posolstiev. Osobitným spôsobom, drahé deti, chcem, aby ste boli všetci odrazom Ježiša, ktorý osvieti tento neverný svet kráčajúci v tme. Chcem, aby ste všetci boli svetlom pre všetkých, a túžim, aby ste vydávali svedectvo o svetle“ (5. jún 1986).

§34

Takto treba uznať, že posolstvá, v ktorých nás Panna Mária opakovane žiada, aby sme počúvali, sú napokon jej naliehavými výzvami k obráteniu, návratu ku Kristovi, rozjímaniu nad jeho Slovom, k modlitbe a hľadaniu pokoja. Nič z toho nás nevzďaľuje od evanjelia ani od neho neodvádza pozornosť. Preto, aby sme zostali verní pravému duchu Medžugoria, nemali by sme sa príliš sústreďovať na mimoriadne udalosti a údajné posolstvá Gospy, ale mali by sme svoj čas a energiu využívať na modlitbu s Božím slovom, na adoráciu Krista, službu bratom a sestrám a na budovanie pokoja všade.

„Sebavyvyšovanie“ Panny Márie

§ 35

Aj posolstvá, ktoré pripisujú Panne Márii výrazy „môj plán“ alebo „môj projekt“, ukazujú určitý problematický aspekt: „Každý z vás je dôležitý v mojom pláne spásy“ (25. máj 1993). „Moje deti, nezabudnite, že ste dôležité v mojom pláne spásy ľudstva“ (25. jún 2022). „Vyzývam vás, aby ste sa modlili […] za moje plány“ (1. október 2004). „Aj dnes večer vás vyzývam, aby ste sa modlili za moje plány […] moje projekty“ (2. september 2005).

Tieto výrazy by mohli vyvolať určitý zmätok. V skutočnosti všetko, čo Mária uskutočňuje, je vždy v službe Pánovmu plánu a jeho božskému plánu spásy. Mária nemá svoj vlastný plán pre svet a Cirkev. Preto možno tieto posolstvá vykladať iba v tom zmysle, že Panna Mária si Božie plány úplne osvojuje až do tej miery, že ich vyjadruje ako svoje vlastné.

§ 36

V tejto línii je potrebná osobitná pozornosť vzhľadom na možné nesprávne používanie slova „prostrednica“ vo vzťahu k Márii. Hoci je pravda, že v posolstvách ako celku sa všetko pripisuje Ježišovi Kristovi, zatiaľ čo Mária spolupracuje svojím materinským príhovorom, niektoré výrazy sa nejavia v súlade s celkom: „Ja som prostrednica medzi vami a Bohom“ (17. júl 1986). „Túžim byť spojivom medzi vami a Nebeským Otcom, vašou prostrednicou“ (18. marec 2012).

Takto použité slovo „prostrednica“ by mohlo mylne viesť k pripísaniu Márii miesta, ktoré patrí jedine a výlučne Synovi Božiemu, ktorý sa stal človekom. V skutočnosti by to odporovalo tomu, čo potvrdzuje Sväté písmo, keď hovorí, že je iba jeden „prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých“ (1 Tim 2,5-6). Tieto údajné posolstvá takisto primerane nevyjadrujú skutočnosť, že, ako vysvetlil svätý Ján Pavol II., Máriina prostrednícka spolupráca je „podriadená“ Kristovmu prostredníctvu (porov. Redemptoris Mater, § 39). Týmto spôsobom jej spolupráca „ani neuberá, ani nič nepridáva k dôstojnosti a účinnosti Krista, jediného Prostredníka“ (Druhý vatikánsky koncil, Lumen gentium, § 62).

V tom istom posolstve z 18. marca 2012 je však jasné, že Máriino prostredníctvo nezatieňuje Kristovo jedinečné prostredníctvo, keďže jej úloha sa týka iba „materinského príhovoru“ za nás: „Drahé deti! Prichádzam medzi vás, pretože túžim byť vašou matkou, vašou zástankyňou.“

S nami ku Kristovi

§ 37

Treba mať na pamäti, že posolstvá ako celok majú silný teocentrický a kristologický dôraz. Niektoré posolstvá v tomto smere pomáhajú, pretože zdôrazňujú Máriin materinský príhovor ako kľúč k jej osobitnej a vždy podriadenej úlohe. Osobitne jasné sú v tejto téme nasledujúce posolstvá, v ktorých Mária zdôrazňuje, že nemôže a nechce nahradiť Ježiša Krista:

„Nevládnem priamo Božími milosťami, ale dostávam od Boha to, o čo prosím svojou modlitbou“ (31. august 1982).

„Modlite sa a skrze modlitbu sa stretnite s mojím Synom, aby vám dal silu, aby vám dal milosť“ (23. jún 2017).

„Rozhodnite sa pre Ježiša; rozhodnite sa a kráčajte s ním do budúcnosti. […] Túžim vás všetkých viesť k môjmu Synovi […]. Rozhodnite sa pre neho a postavte ho na prvé miesto vo svojom živote“ (22. jún 2012).

„Žitím mojich posolstiev vás túžim viesť k svojmu Synovi. Po všetky tie roky, čo som s vami, môj prst ukazuje na môjho Syna, na Ježiša, pretože vás všetkých túžim viesť k nemu“ (28. december 2012).

Nasledujúce možno považovať za zhrnutie evanjeliového posolstva videného cez Medžugorie:

„Túžim vás stále viac priťahovať k Ježišovi a k jeho zranenému Srdcu, aby ste pochopili nesmiernu lásku, ktorá sa darovala za každého z vás. Preto, drahé deti, modlite sa, aby z vašich sŕdc vytryskol prameň lásky ku každému človeku, aj k tým, čo vás nenávidia a opovrhujú vami. Tak budete môcť Ježišovou láskou prekonať všetku biedu tohto sveta bolesti, ktorý je bez nádeje pre tých, čo nepoznajú Ježiša“ (25. november 1991).

Preto je nevyhnutné pozorne vnímať, čo nám celkové udalosti okolo Medžugoria pripomínajú z učenia evanjelia, a sústreďovať sa nie na detaily, ale na veľké výzvy, ktoré sa objavujú v posolstvách Gospy. V ich svetle treba menej dôležité alebo nejasné texty čítať s rozvahou.

Závery

§ 38

Prostredníctvom Nihil obstat o duchovnej udalosti sú veriaci „oprávnení dať jej svoju príslušnosť rozvážnym spôsobom“ (Normy, čl. 22, § 1; porov. Benedikt XVI., Verbum Domini, § 14). Hoci to neznamená vyhlásenie nadprirodzeného charakteru daného fenoménu (porov. Normy, čl. 22, § 2) – a pripomínajúc, že veriaci nie sú povinní veriť vň – Nihil obstat naznačuje, že veriaci môžu z tejto duchovnej ponuky prijať pozitívne povzbudenie pre svoj kresťanský život, a povoľuje verejné akty zbožnosti. Takéto rozhodnutie je možné, pokiaľ sa uprostred duchovnej skúsenosti zistilo mnoho pozitívnych plodov, zatiaľ čo medzi Božím ľudom sa nerozšírili negatívne a nebezpečné účinky.

Hodnotenie hojných a rozšírených plodov, ktoré sú také krásne a pozitívne, neznamená, že údajné nadprirodzené udalosti sa vyhlasujú za autentické. Zdôrazňuje iba to, že Duch Svätý koná plodne pre dobro veriacich „uprostred“ tohto duchovného fenoménu Medžugoria. Z tohto dôvodu sú všetci pozvaní oceniť a zdieľať pastoračnú hodnotu tejto duchovnej ponuky (porov. Normy, § 17).

Pozitívne hodnotenie toho, že väčšina medžugorských posolstiev je budujúca, navyše neznamená vyhlásenie, že majú priamy nadprirodzený pôvod. V dôsledku toho si pri hovorení o „posolstvách“ Panny Márie treba vždy uvedomovať, že ide o „údajné posolstvá“.

§ 39

Prvky zhromaždené v tejto Note umožňujú uznať, že sú prítomné podmienky na vydanie rozhodnutia Nihil obstat. Biskup Mostar-Duvna vydá príslušný dekrét. Osobitný apoštolský vizitátor pre farnosť Medžugorie, ktorý bude naďalej vykonávať jemu zverené úlohy, má dohliadnuť na to, aby táto Nota bola zaradená ako úvod do každého vydania, ktoré zhromažďuje posolstvá. Vo svetle vyššie uvedených objasnení potom rozlíši všetky budúce posolstvá – alebo aj minulé posolstvá, ktoré ešte neboli zverejnené – a pred každým zverejnením ich musí schváliť. Rovnako prijme také opatrenia, ktoré bude považovať za potrebné, a bude viesť pastoračné rozlišovanie pri nových situáciách, ktoré môžu vzniknúť, pričom bude o tom informovať toto Dikastérium.

§ 40

Hoci môžu existovať rozdielne názory na pravosť niektorých faktov alebo určitých aspektov tejto duchovnej skúsenosti, cirkevné autority miest, kde je prítomná, sa vyzývajú, aby „ocenili pastoračnú hodnotu tejto duchovnej ponuky a dokonca podporovali jej šírenie“ (Normy, § 17). Napriek tomu zostáva plne zachovaná právomoc každého diecézneho biskupa rozvážne posudzovať, čo sa deje na jeho vlastnom území, a urobiť v tejto veci vlastné rozhodnutie (porov. Normy, čl. 7, § 3). Hoci sa pozitívne plody tohto duchovného fenoménu široko rozšírili po celom svete, nepopiera to, že môžu existovať skupiny alebo osoby, ktoré zneužívaním tohto duchovného fenoménu konajú nesprávnym spôsobom. Každý diecézny biskup má vo svojej diecéze slobodu a právomoc urobiť také rozvážne rozhodnutia, ktoré považuje za potrebné pre dobro Božieho ľudu.

§ 41

V každom prípade majú byť ľudia, ktorí idú do Medžugoria, dôrazne upozornení, že púte sa nekonajú preto, aby sa stretli s údajným vizionármi, ale aby sa stretli s Máriou, Kráľovnou pokoja, a – verní jej láske k Synovi – stretli sa s Kristom a počúvali ho prostredníctvom rozjímania nad Slovom, účasťou na Eucharistii a v eucharistickej adorácii, ako sa to deje v toľkých svätyniach rozšírených po celom svete, v ktorých je Panna Mária uctievaná pod najrozličnejšími titulmi.

§ 42

Prečítajme si ešte jedno posledné posolstvo, ktoré zhŕňa cenný kristocentrický zmysel medžugorského posolstva a prejavuje jeho najautentickejšieho ducha:

„Drahé deti, moje slová sú jednoduché […]. Volám vás k svojmu Synovi. Len on môže premeniť zúfalstvo a utrpenie na pokoj a pokojnosť. Len on môže dať nádej v najhlbšom smútku. Môj Syn je život sveta. Čím viac ho budete spoznávať, čím viac sa k nemu budete približovať, tým viac ho budete milovať, lebo môj Syn je Láska. Láska všetko mení; aj to, čo sa vám bez lásky zdá bezvýznamné, láska robí najkrajším.“ (2. september 2018).

Kráľovná pokoja, pros, aby tí, ktorí slobodne prijmú duchovnú ponuku Medžugoria, žili stále viac zjednotení s Ježišom Kristom a v ňom našli pravý pokoj srdca.

Tebe zverujeme aj tento náš svet, ktorý podlieha „tretej svetovej vojne vedenej po častiach“. Kráľovná pokoja, vypočuj prosbu, ktorá stúpa zo sŕdc detí, mladých ľudí, chudobných a každého človeka dobrej vôle.

„Ďakujeme ti, naša Matka! Hľadiac na teba, ktorá si bez hriechu, môžeme naďalej veriť a dúfať, že láska zvíťazí nad nenávisťou, že pravda zvíťazí nad lžou, že odpustenie zvíťazí nad urážkami, že pokoj zvíťazí nad vojnou. Tak nech sa stane!“ (František, Modlitba k Nepoškvrnenej Panne Márii, 8. december 2022).

Najvyšší veľkňaz František pri audiencii udelenej podpísanému prefektovi spolu so sekretárom doktrinálnej sekcie Dikastéria pre náuku viery 28. augusta 2024 túto Notu schválil a nariadil jej zverejnenie.

Dané v Ríme, v Dikastériu pre náuku viery, 19. septembra 2024.

Víctor Manuel kard. Fernández
prefekt

Mons. Armando Matteo
sekretár pre doktrinálnu sekciu

Ex Audientia Die 28.08.2024
Franciscus

Tlačová konferencia pri príležitosti predstavenia Noty „Kráľovná pokoja“ o duchovnej skúsenosti spojenej s Medžugorím, Dikastéria pre náuku viery Príhovor Jeho Eminencie kardinála Víctora Manuela Fernándeza Príhovor mons. Armanda Mattea Príhovor dr. Andreu Tornielliho

Dňa 19. 9. 2024 o 11.30 hod. bola z Tlačového strediska Svätej stolice naživo vysielaná tlačová konferencia pri príležitosti predstavenia Noty „Kráľovná pokoja“ o duchovnej skúsenosti spojenej s Medžugorím, ktorú vydalo Dikastérium pre náuku viery.

Rečníkmi boli: Jeho Eminencia kardinál Víctor Manuel Fernández, prefekt Dikastéria pre náuku viery, mons. Armando Matteo, sekretár doktrinálnej sekcie toho istého dikastéria, a dr. Andrea Tornielli, redakčný riaditeľ Dikastéria pre komunikáciu.

Nasledujú ich vystúpenia, ktoré si môžete rozkliknúť vpravo.

Príhovor Jeho Eminencie kardinála Víctora Manuela Fernándeza

Tieto moje slová, hoci novinárom budú rozdané vytlačené stránky na ich použitie, nepredstavujú oficiálny dokument. Budú obsahovať niektoré vysvetlenia, ktoré môžu pomôcť lepšie pochopiť význam prijatého rozhodnutia. O niektorých detailoch toho, čo poviem, už prebehli dlhé diskusie, ktoré môžu pokračovať, a ja len predkladám svoju interpretáciu týchto údajov, zdieľanú mnohými ďalšími osobami, ktoré túto vec skúmali. Preto nebudem opakovať to, čo hovorí Nota, hoci dúfam, že bola pozorne prečítaná, pretože to, čo teraz poviem, ju doplní a pridá niektoré užitočné prvky.

Sme si vedomí negatívneho stanoviska emeritného biskupa Mostaru, ktorý sa k veci viackrát vyjadril a to veľmi odlišným spôsobom. Mal na to právo i povinnosť. Keďže okolo jeho názoru neexistoval konsenzus, vtedajší juhoslovanský episkopát vytvoril študijnú komisiu, ktorá po ukončení svojej práce v roku 1991 vydala tzv. Zadarskú deklaráciu o udalostiach v Medžugorí.

Na rozdiel od rozhodnejšieho stanoviska mostarského biskupa Zadarská deklarácia hovorí len to, že „na základe doterajšieho výskumu nemožno tvrdiť, že ide o nadprirodzené zjavenia a javy“.

Potom, odvolávajúc sa na mnohých pútnikov, navrhuje, že „v Medžugorí a prostredníctvom Medžugoria možno podporovať zdravú úctu k Preblahoslavenej Panne Márii v súlade s učením Cirkvi“.

Táto správa nepriniesla očakávané výsledky, a preto pápež Benedikt XVI. rozhodol o vytvorení Medzinárodnej komisie, nezávislej od vnútorných problémov Cirkvi v Juhoslávii. Pozrime sa na závery tejto medzinárodnej komisie Svätej stolice, známej ako „Komisia Ruini“.

Pokiaľ ide o počiatočnú fázu „fenoménu Medžugorie“, komisia sa domnieva, že „v prvých siedmich zjaveniach, medzi 24. júnom a 3. júlom 1981, mladí ľudia, psychicky zdraví, neboli nikým ovplyvnení a jednomyseľne svedčili, že videli Pannu Máriu, ktorá im zverila posolstvá obrátenia a pokánia. Inými slovami, úcta, ktorá vznikla v Medžugorí, má nadprirodzený pôvod, je autentická“.

A toto sú výsledky hlasovania o prvých siedmich údajných zjaveniach:

  • Constat de supernaturalitate (konštatuje sa nadprirodzenosť): 13 hlasov za
  • Constat de non supernaturalitate (konštatuje sa nenadprirodzenosť): 1
  • Nondum decernendum (zatiaľ nerozhodnuté): 1

Pokiaľ ide o nadprirodzený charakter nasledujúcich zjavení, správa uvádza, že v ďalšej fáze možno uvažovať o vonkajšom vplyve rôznych subjektov a že zjavenia sa stávajú takmer „plánovanými“. Hoci iba dvaja členovia vyslovili Constat de non supernaturalitate pre tieto neskoršie zjavenia, 12 členov hlasovalo Nondum decernendum, teda neboli schopní vydať definitívny rozsudok.

Pokiaľ ide o dôsledky fenoménu, výsledky sú tieto:

  • pozitívne účinky: 5 hlasov
  • zmiešané, ale prevažne pozitívne účinky: 6 hlasov
  • zmiešané účinky: 3 hlasy

Ako viete, vo svete existujú tisíce skupín spojených s Medžugorím. V malom percente (v piatich či šiestich diecézach) sa objavili vážne problémy, a to bráni hovoriť o výlučne pozitívnych účinkoch. Z tohto dôvodu niektorí členovia hovoria o zmiešaných výsledkoch.

Napokon, prevláda názor v prospech ustanovenia autority závislej od Svätej stolice a zriadenia pápežskej svätyne.

Postoj Najvyšších pontifikov:

Svätý Ján Pavol II.

Dňa 6. júla 1995 bola oznámená návšteva Jána Pavla II. v Medžugorí počas apoštolskej cesty do Sarajeva. Pápež sa v niektorých súkromných listoch v skutočnosti vyjadroval o Medžugorí pozitívne a vyjadril túžbu toto miesto navštíviť. Keď bol o tom informovaný, mostarský biskup Perić požiadal vtedajšiu Kongregáciu pre náuku viery, aby takejto návšteve zabránila. Osobitný význam majú dva listy pápeža svätého Jána Pavla II., z ktorých uvediem niektoré pasáže:

„(…) Ďakujem Sofii za to, čo mi povedala o Medžugorí. Aj ja toto miesto navštevujem každý deň, keď sa modlím; spájam sa so všetkými, ktorí sa tam modlia, a prijímam odtiaľ výzvu k modlitbe“ (List z 8. decembra 1992 Marekovi a Zofii Skmarnickým, in Emmanuel Maillard, The hidden child of Medjugorje, Shalom, 2012);

„(…) Žiaľ, nikdy som nebol v Medžugorí, hoci môj pohľad sa obracia k tomu miestu. Povedzte to vašej manželke. Pozerám sa na to miesto a zdá sa mi, že hrozné veci, ktoré sa teraz dejú na Balkáne, nemožno pochopiť bez Medžugoria“ (List z 6. decembra 1993 pánovi Marekovi, tamže).

Podľa rôznych svedkov, ktorí opakujú to, čo sa v týchto listoch uvádza, Svätý Otec viackrát vyjadril silnú túžbu navštíviť Medžugorie.

Benedikt XVI.

Máme jasné stanovisko vtedajšieho kardinála Ratzingera k Medžugoriu z roku 1985. Vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery povedal:
„Jedným z našich kritérií je oddeliť aspekt skutočnej alebo domnelej ‘nadprirodzenosti’ zjavenia od jeho duchovného ovocia. Púte starovekého kresťanstva smerovali na miesta, o ktorých by náš moderný kritický duch niekedy pochyboval, pokiaľ ide o ‘vedeckú pravdu’ tradície, ktorá je s nimi spojená. To nič nemení na tom, že tieto púte boli plodné, prospešné a dôležité pre život kresťanského ľudu. Problémom nie je ani tak moderný hyperkriticizmus (ktorý napokon končí okrem iného v novej forme dôverčivosti), ale hodnotenie vitality a pravovernosti náboženského života, ktorý sa okolo týchto miest rozvíja.“

V tomto úryvku kardinál Ratzinger používa výraz „okolo“. V nedávno publikovaných normách sa hovorí „uprostred“, ale v konečnom dôsledku to vyjadruje to isté: nezávisle od pôvodu zjavení, nadprirodzeného alebo nie, čo sa skutočne deje „okolo“ alebo „uprostred“ Medžugoria? Je tam duchovná životnosť, viera, obrátenie, pozitívne výsledky? Dá sa vidieť, že Boh koná dobré dielo? Nehovoríme, že to robí „kvôli“ alebo „prostredníctvom“ zjavení, o ktorých pôvode nevyslovujeme súd. Toto kritérium vtedajšieho kardinála Ratzingera je rovnaké ako kritérium pápeža Františka a je to to, ktoré sa uplatňuje v tejto Note.

František

Postoj pápeža Františka je veľmi jasný v slovách vyslovených počas spiatočného letu z Fatimy v roku 2017:

„Čo sa týka Medžugoria, bola zriadená komisia vedená kardinálom Ruinim. Zriadil ju Benedikt XVI. Koncom roka 2013 alebo začiatkom roku 2014 som dostal výsledky od kardinála Ruiniho. Komisia bola zložená z dobrých teológov, biskupov a kardinálov. Dobří, dobrí, dobrí ľudia. Správa Ruiniho je veľmi, veľmi dobrá. Potom sa v Kongregácii pre náuku viery objavili niektoré pochybnosti a Kongregácia považovala za vhodné zaslať každému členovi … celú dokumentáciu, aj veci, ktoré sa zdali byť proti správe Ruiniho. … Nepáčilo sa mi to; bolo to ako dať správu Ruiniho do dražby – prepáčte za ten výraz – správu, ktorá bola urobená veľmi dobre. … Skutočné jadro správy Ruiniho: duchovný fakt, pastoračný fakt, ľudia tam chodia a obracajú sa, ľudia stretávajú Boha, menia svoj život… Na toto neexistuje žiadny čarovný prútik, tento duchovno-pastoračný fakt nemožno poprieť“ (Tlačová konferencia Svätého Otca počas spiatočného letu z Fatimy, 13. máj 2017).

Na tejto tlačovej konferencii pápež František tiež povedal, že sa rozhodol vymenovať osobitného vyslanca, aby preskúmal situáciu priamo na mieste a aby bolo možné sa k nej vyjadriť.

Keď bol arcibiskup Henryk Hoser vymenovaný za osobitného vyslanca Svätej stolice „na preskúmanie“ situácie v Medžugorí, je známe, že závery jeho skúmania, po tom, čo určitý čas žil v Medžugorí, boli veľmi pozitívne, v súlade so správou Ruiniho.

O niekoľko rokov neskôr súčasný apoštolský vizitátor, arcibiskup Aldo Cavalli, hoci sa zdržiava vyjadrenia k nadprirodzenému charakteru posolstiev, mal tiež veľmi priaznivý pohľad na základe svojej skúsenosti na mieste. Pred niekoľkými dňami som s ním dlho hovoril a opísal mi svoj každodenný život v Medžugorí, ktorý je podľa neho oázou pokoja a viery, kde Boh prostredníctvom Kráľovnej pokoja koná veľa dobra. Okrem toho existuje nespočetné množstvo pozitívnych plodov po celom svete, o ktorých pápež František dobre vie.

Dňa 14. januára 2019 bolo zverejnené rozhodnutie Svätého Otca, podľa ktorého „je možné organizovať púte do Medžugoria, pričom sa vždy dbá na to, aby neboli chápané ako potvrdenie týchto udalostí“.

V tejto línii – súčasné nihil obstat

Z toho, čo sme doteraz mohli vidieť, vyniká u pontifikov postoj veľkej úcty voči úcte, ktorá je veľmi rozšírená medzi Božím ľudom. Tento postoj sa prejavuje analýzou pozitívneho duchovného fenoménu, ktorý sa odohráva v srdci ľudu, skôr než záverom o pôvode fenoménu, nadprirodzenom alebo nie. To sa vyjadruje v nulla osta podľa nových noriem Dikastéria. Fenomén, ktorý dnes možno pozorovať, sa analyzuje a robí sa pastoračný záver.

Pokiaľ ide o duchovnú udalosť, veriaci sú prostredníctvom nihil obstat „oprávnení dať jej svoju rozvážnu príslušnosť“ (porov. Normy, čl. 22; Benedikt XVI., Verbum Domini, 14).

Toto rozhodnutie znamená, že veriaci môžu z tejto duchovnej ponuky prijať pozitívny podnet pre svoj kresťanský život a zároveň povoľuje verejný kult, pretože v každom prípade sa uprostred nej (nie kvôli údajným nadprirodzeným javom) potvrdilo mnoho pozitívnych výsledkov a nezdá sa, že by sa medzi Božím ľudom rozšírili negatívne alebo rizikové účinky.

Posolstvá

Popri výsledkoch uvedených v Note, bez toho, aby sa odkazovalo na nadprirodzený pôvod, muselo Dikastérium analyzovať posolstvá, pretože je to úloha, ktorá mu prináleží.

Väčšina posolstiev obsahuje dobrý obsah, ktorý môže podnietiť veriacich k obráteniu, k rastu v stretnutí s Kristom, k tomu, aby boli tvorcami pokoja vo svete. To znamená, že opätovne predkladajú, inými slovami bližšími jednoduchému jazyku našich národov, povzbudenia a výzvy, ktoré pochádzajú z evanjelia.

Existuje aj niekoľko posolstiev, ktoré môžu obsahovať formulácie, ktoré nie sú presné z akademického hľadiska, určite nie formulácie svätého Tomáša Akvinského. Napríklad, bola kritika jedného posolstva, v ktorom sa hovorí, že zosnulí pociťujú radosť, keď sa za nich slúži svätá omša. Ide o ľudový jazyk, poetický a existenciálny, nie čisto teologický. Ak sa na to niekto pozerá lupou, dospeje k tomu, že to znamená, že neexistuje zatratený, alebo že nemožno hovoriť o radosti, ak sú zosnulí v očistci. Ale ide o iný jazyk, ktorý napokon vyjadruje veľmi katolícke presvedčenie: že je dobré a krásne modliť sa za našich zosnulých a že tento skutok lásky má väčšiu hodnotu než náš smútok nad ich smrťou.

Na druhej strane si musíme uvedomiť, že keď existujú duchovné skúsenosti rôzneho druhu, nejde o diktovanie; Panna Mária nepovie: „opakuj alebo zapíš slovo za slovom to, čo ti hovorím“. Osoba vníma určitý obsah a snaží sa ho zapamätať a vyjadriť čo najlepšie, a nemusí nájsť najvhodnejšie slová. To znamená, že tieto údajné posolstvá sa nemajú čítať, akoby išlo o magisteriálny text, text akademickej teológie alebo katechizmu. Treba pochopiť jadro, hlbšiu myšlienku za nedokonalosťou slov.

Okrem toho Nota pripomína rozhodujúcu zásadu: keď sa uznáva pôsobenie Ducha Svätého uprostred duchovnej skúsenosti, neznamená to, že všetko, čo k tejto skúsenosti patrí, je oslobodené od akejkoľvek nepresnosti, nedokonalosti alebo možnej nejasnosti. Treba opäť pripomenúť, že tieto javy sa „niekedy javia spojené so zmätenými ľudskými skúsenosťami, teologicky nepresnými vyjadreniami alebo záujmami, ktoré nie sú úplne legitímne“. To teda nevylučuje možnosť určitej chyby prirodzeného rádu, ktorá nepochádza zo zlých úmyslov, ale zo subjektívneho vnímania javu.

Po štúdii komisie Biskupskej konferencie Juhoslávie sekretár komisie uznal, že hoci niektoré posolstvá môžu byť chybné, nejasné alebo bezvýznamné, „väčšina týchto posolstiev uskutočňuje učenie evanjelia a Cirkvi … a ako také sú základom jej obnovy a rozkvetu mnohých veriacich“.

Niektorí by mohli spochybniť toto rozhodnutie dať všeobecné nulla osta publikovaným textom a povedať, že keďže existujú iné doktrinálne veľmi jasné texty, ktoré môžu veriaci čítať, bolo by lepšie tieto posolstvá zakázať, keďže sa niekedy zdajú byť nepresné. Ale ak by sme to urobili, nezostalo by veľa na čítanie ani medzi duchovnými autormi. Alebo by zostal len jeden druh veľmi presných textov, čo by znamenalo ochudobnenie širokého duchovného bohatstva Cirkvi. Museli by sme napríklad zakázať texty učiteľov Cirkvi, ako sú svätá Katarína Sienská, svätá Terézia z Lisieux alebo dokonca svätý Ján od Kríža.

Uveďme príklad. V básni „Živý plameň lásky“ učiteľ Cirkvi svätý Ján od Kríža opisuje – sledujte túto úvahu – stred a základ duše ako jej najčistejšiu a najvnútornejšiu podstatu. Ale hovorí aj o nekonečnom strede podstaty duše. Tu sa veci komplikujú, pretože: v akom zmysle by podstata duše bola nekonečná? Ale ešte problematickejšie je, že tvrdí, že týmto stredom duše je Boh. Ak sa tieto texty neinterpretujú správne, môžu viesť k tomu, že podstata duše je sám Boh. Zdá sa vám to ako presný jazyk, ktorý nemôže spôsobiť zmätok?

V prípade svätej Terézie, tiež učiteľky Cirkvi, vidíme napríklad túto vetu:
„Vždy cítim tú istú smelú dôveru, že sa stanem veľkou svätou, pretože sa nespolieham na svoje zásluhy, keďže žiadne nemám, ale dôverujem tomu, ktorý je Cnosť a Svätosť. Jedine Boh, spokojný s mojimi slabými snahami, ma pozdvihne k sebe a urobí zo mňa svätú, odievajúc ma do svojich nekonečných zásluh.“

Pozrime sa však, čo učí Tridentský koncil:

„Ak niekto hovorí, že spravodliví nemajú za dobré skutky vykonané v Bohu očakávať a dúfať vo večnú odmenu od Boha … nech je anatéma.“

„Ak niekto hovorí, že dobré skutky ospravedlneného sú takým spôsobom Božími darmi, že nie sú zároveň aj jeho zásluhami … nech je anatéma.“

Keď bola svätá Terézia navrhnutá za učiteľku Cirkvi, niektorí boli proti, pretože hovorili, že je luteránka, práve kvôli takýmto jej textom. Nechýbali ani fanatici, ktorí navrhovali zakázať veriacim čítať týchto autorov, podobne ako v čase, keď bolo zakázané aj čítanie Biblie, pretože mohlo viesť k zmätku.

A pritom svätý Ján od Kríža aj svätá Terézia mali dlhé formovanie v kláštore, na rozdiel od týchto mladých ľudí z Medžugoria.

Aj jazyk veľkých mystikov sa snaží odovzdať srdciam túžbu po Bohu, túžbu úplne sa mu odovzdať, schopnosť zabudnúť na seba pred nekonečnou Božou slávou, a darí sa mu pritiahnuť mnohých ľudí na cestu duchovného dozrievania. Ich jazyk, ten najviac symbolický a stručný, sa o to usiluje a často je na tento cieľ oveľa účinnejší než Summa Theologica.

V duchovnej skúsenosti údajných vizionárov z Medžugoria, či už má alebo nemá priamy nadprirodzený pôvod, môžeme predovšetkým predpokladať, že existuje vnútorná skúsenosť, ktorú sa snažia preložiť do slov, a robia to s tými málo prvkami, ktoré mohli získať v katechéze.

Požiadavka je skôr táto: čo v nás tieto texty vyvolávajú? Svojím jednoduchým a existenciálnym jazykom priťahujú mnohých ľudí, ktorí z nich čerpajú podnet pre svoj život. Keď hovoria, že zosnulí sa radujú, keď za nich obetujeme svätú omšu, vyzývajú nás k skutku milosrdenstva voči zosnulým a k hlbokej dôvere v hodnotu obety svätej omše – a to sú hlboko katolícke veci – v svete, ktorý neverí ničomu, aj keď teológ s lupou môže správne povedať, že ide o nepresné slová alebo dokonca doktrinálne chyby.

Tieto posolstvá, tie publikované v zbierke citovanej v Note, prijímame nie ako súkromné zjavenia, pretože nemáme istotu, že ide o posolstvá Panny Márie, ale prijímame ich iba ako budujúce texty, ktoré môžu podnietiť skutočnú a krásnu duchovnú skúsenosť.

Ale v tomto bode Nota zdôrazňuje ešte jednu zásadu: posolstvá treba prijímať a hodnotiť ako celok. Práve z tohto celkového pohľadu sa menej jasné texty stávajú svetlými a úplnými. Dôležité nie sú detaily, ale predovšetkým veľké výzvy, ktoré sa opakovane objavujú v celku posolstiev. Platí to tak pre texty veľkých učiteľov, ako sú svätý Ján od Kríža alebo svätá Terézia, ako aj pre jednoduché texty Medžugoria.

Takže, čo môžeme zdôrazniť ako ústredné a špecifické aspekty tejto skúsenosti Medjugorja?

Predovšetkým návrh pokoja, ktorý sa prekladá do symbolickej postavy Kráľovnej pokoja.

„Drahé deti, prišla som k vám a predstavila som sa ako Kráľovná pokoja, pretože ma poslal môj Syn. Túžim vám, drahé deti, pomôcť: pomôcť vám, aby prišiel pokoj“ (10. august 2012).

„Milujte sa navzájom. Buďte si bratmi a sestrami a vyhýbajte sa všetkým hádkam“ (25. december 1981).
„Drahé deti, aj dnes vás chcem pozvať k odpusteniu. Odpúšťajte, moje deti! Odpúšťajte druhým, odpúšťajte sebe“ (13. marec 2010).

Táto láska, ktorá nám umožňuje prinášať svetu pokoj, zahŕňa aj lásku k tým, ktorí nie sú katolíci. Toto je bod, ktorý sa lepšie chápe v ekumenickom a medzináboženskom kontexte Bosny a Hercegoviny, poznačenej hroznou vojnou so silnými náboženskými prvkami:

„Na zemi ste rozdelení, ale všetci ste moje deti. Moslimovia, pravoslávni, katolíci, všetci ste si rovní pred mojím Synom a predo mnou. Všetci ste moje deti. To neznamená, že všetky náboženstvá sú pred Bohom rovnaké, ale ľudia sú. Nestačí však patriť do Katolíckej cirkvi, aby bol človek spasený: treba rešpektovať Božiu vôľu […]. Komu bolo málo dané, od toho sa bude málo žiadať“ (20. máj 1982).
„Nie ste praví kresťania, ak si nevážite svojich bratov a sestry, ktorí patria k iným náboženstvám“ (21. február 1983).

Ako by sa nemalo volať po pokoji medzi náboženstvami v kontexte vojny, ktorá je silne poznačená rozdielnymi náboženskými identitami?

V posolstvách sa potom objavuje neustála výzva opustiť svetský spôsob života, s častými výzvami na obrátenie, a to sa javí ako ústredná téma:

„Drahé deti! Dnes vás volám k obráteniu. Toto je najdôležitejšie posolstvo, ktoré som vám tu dala“ (25. február 1996).

„Moje srdce horí láskou k vám. Jediné slovo, ktoré chcem povedať svetu, je toto: obrátenie, obrátenie. Dajte to vedieť všetkým mojim deťom; žiadam iba obrátenie“ (25. apríl 1983).

Zároveň je tu naliehavá výzva nepodceňovať vážnosť zla a hriechu a brať veľmi vážne Božiu výzvu bojovať proti zlu a vplyvu satana, bez strachu zo skúšok:

„Dovolili ste mu [satanovi], bez toho, aby ste si to uvedomili, aby vás ovládol, aby nad vami vládol […]. Nepoddajte sa, moje deti! Zotrite z mojej tváre slzy, ktoré vylievam, keď vidím, čo robíte. Pozrite sa okolo seba! Nájdite si čas priblížiť sa k Bohu v Cirkvi. Vstúpte do domu svojho Otca. Nájdite si čas zhromaždiť sa ako rodina a prosiť o Božiu milosť. […] Nepozerajte s pohŕdaním na chudobného človeka, ktorý vás prosí o kúsok chleba. Neodmietnite ho od svojho plného stola. Pomôžte mu! A Boh pomôže aj vám […]. Vy, moje deti, ste na všetky tieto veci zabudli a satan k tomu tiež prispel. Nepoddajte sa! […] Nechcem vám už viac vyčítať; chcem vás znovu pozvať k modlitbe, pôstu a pokániu“ (28. január 1987).

Panna Mária poukazuje na možnosť ukončenia vojny, ale vyžaduje si to spoluprácu kresťanov v darovaní vlastného života. To znamená silnú výzvu k zodpovednosti:

„Hovoríte, ale nežijete. Preto, moje deti, táto vojna trvá tak dlho. Volám vás, aby ste sa otvorili Bohu a žili s Bohom vo svojich srdciach“ (25. október 1993).

V tomto kontexte nachádzame neustálu výzvu k modlitbe v jej rôznych formách, ale popri modlitbe musí byť bratská láska, ktorá je stredom evanjelia:

„Toto je jediná pravda a je to pravda, ktorú vám zanechal môj Syn. Nemusíte ju veľmi skúmať. To, čo sa od vás žiada, je milovať a dávať“ (2. január 2015).

Objavujú sa aj naliehavé výzvy k osobnému svedectvu:

„Moje deti, bola vám daná veľká milosť, aby ste boli svedkami Božej lásky. Neberte na ľahkú váhu zodpovednosť, ktorá vám bola daná“ (2. november 2012).

„Apoštoli mojej lásky, moje deti, buďte ako lúče slnka, ktoré teplom lásky môjho Syna zohrievajú všetkých okolo seba. Moje deti, svet potrebuje apoštolov lásky“ (2. október 2018).

Aspekty, ktoré treba starostlivo zvážiť

Už skôr sme povedali, že v týchto duchovných skúsenostiach sa zvyčajne nachádza zmes toho, čo môže pochádzať od Boha, a iných vecí, ktoré môžu pochádzať z túžob, prežitých príbehov, prijatej formácie a kultúry údajných vizionárov. Ak sa nad tým zamyslíme, ak sa to deje aj v Biblii, kde treba rozlišovať medzi tým, čo je Božie učenie, a tým, čo je kultúra alebo ľudská slabosť, o to viac sa to deje v týchto duchovných skúsenostiach.

Otázka teda znie: aké sú slabiny týchto medžugorských posolstiev?

Pre niektorých je problematická frekvencia posolstiev; že v skutočnosti nepridávajú nič nové a niekedy príliš naliehavo zdôrazňujú potrebu počúvať tieto posolstvá: „Počúvajte moje posolstvá“, „Prijmite moje posolstvá“, „Žite moje posolstvá“. Niekedy dokonca Panna Mária hovorí o svojich plánoch spásy a trvá na tom, aby boli prijaté, akoby mala plány odlišné od Božích. V tomto ohľade sa zdá, že existuje nebezpečenstvo vytvárania nadmernej závislosti od zjavení a posolstiev.

Je však pozoruhodné, že viaceré medžugorské posolstvá varujú práve pred týmto rizikom:

„Nechoďte hľadať mimoriadne veci. Radšej vezmite evanjelium, čítajte ho a všetko vám bude jasné“ (12. november 1982).

„Prečo kladiete toľko otázok? Každá odpoveď je v evanjeliu“ (19. september 1981).

„Neverte klamným hlasom, ktoré vám hovoria o falošných veciach, o falošnom svetle. Vy, moje deti, vráťte sa k Písmu!“ (2. február 2018).

„Moje deti, čítajte knihu evanjelií. Je to vždy niečo nové; to vás spája s mojím Synom, ktorý sa narodil, aby priniesol slová života všetkým mojim deťom“ (2. november 2019).

„Hľadáte znamenia a posolstvá a nevidíte, že každým ranným východom slnka vás Boh volá k obráteniu a k návratu na cestu pravdy a spásy“ (25. september 1998).
„Nech vám obilné polia hovoria o Božom milosrdenstve voči každému stvoreniu“ (25. august 1999).
„Boh vás chce spasiť, a preto vám posiela posolstvá prostredníctvom ľudí, prostredníctvom prírody a mnohými inými spôsobmi, ktoré vám môžu pomôcť pochopiť, že musíte zmeniť smer svojho života“ (25. marec 1990).

„Som vám bližšie počas svätej omše než počas zjavenia. Mnohí pútnici chcú byť prítomní v malej miestnosti zjavení, a tak sa tlačia okolo fary. Keď sa budú zhromažďovať pred svätostánkom, ako sa teraz zhromažďujú pred farou, potom všetko pochopia; pochopia prítomnosť Ježiša, pretože prijímať sväté prijímanie je viac než byť vizionárom“ (12. november 1986).

„Prosíte ma o znamenie, aby sa verilo v moju prítomnosť. Znamenie príde. Ale nepotrebujete ho: vy sami musíte byť znamením pre druhých“ (8. február 1982).

„Drahé deti, hovorím vám ako Matka, jednoduchými slovami […]. Môj Syn však, ktorý prichádza z večnej prítomnosti, hovorí vám slovami života a seje lásku do sŕdc, ktoré sú otvorené“ (2. október 2017).

Tieto posolstvá sú veľmi jasné a treba im venovať osobitnú pozornosť. Tak sa zdá, že v posolstvách ako celku sa vzácne výzvy s vôňou evanjelia miešajú s pochopiteľnými túžbami údajných vizionárov, ktorí dúfajú, že tieto výzvy budú vypočuté, aby svet počúval Krista a zmenil sa. Preto sa súčasne s naliehavým zdôrazňovaním potreby počúvať posolstvá zdá, že nebeská Matka ide ďalej a hovorí: nezastavujte sa pri týchto posolstvách, čítajte evanjelium; nesústreďujte sa tak veľmi na tieto mimoriadne veci, hľadajte Krista, ktorý je jediný Spasiteľ.

V dôsledku toho sa problém, ktorý sa nakoniec objavuje, rieši v samotnom súbore posolstiev. Preto to nie je problém, keďže to, čo posolstvá hovoria, je samotné evanjelium vyjadrené existenciálnymi, aktuálnymi a jednoduchými slovami. Keď Panna Mária žiada, aby bola počúvaná, je to jej výzva hľadať Božiu lásku a lásku Ježiša Krista, ktorá sa má uskutočňovať v živote. Toto je veľmi jasne zdôraznené v niektorých posolstvách:

„Hľa, preto som s vami: aby som vás učila a priviedla bližšie k Božej láske“ (25. máj 1999).

„Neváhajte vo svojej viere a nepýtajte sa ‚prečo‘, myslia siac, že ste sami a opustení. Skôr otvorte svoje srdcia, modlite sa a pevne verte. Potom vaše srdcia pocítia Božiu blízkosť a že vás Boh nikdy neopúšťa – že je vždy pri vás“ (25. december 2019).

„Modlite sa a prostredníctvom modlitby sa stretnite s mojím Synom, aby vám dal silu, aby vám dal milosť“ (23. jún 2017).

„Nedisponujem priamo Božími milosťami, ale prijímam od Boha to, o čo prosím svojou modlitbou“ (31. august 1982).

„Žitím mojich posolstiev vás túžim viesť k svojmu Synovi. Po všetky tie roky, čo som s vami, môj prst ukazuje na môjho Syna, na Ježiša, pretože vás všetkých túžim viesť k nemu“ (28. december 2012).

„Volám vás, drahé deti, aby bol váš život zjednotený s ním. Ježiš je Kráľ pokoja a iba on vám môže dať pokoj, ktorý hľadáte. Som s vami a predstavujem vás Ježišovi“ (25. december 1995).
„V mojich rukách mám malého Ježiša, Kráľa pokoja“ (25. december 2002).
„S veľkou radosťou vám prinášam Kráľa pokoja, aby vás požehnal svojím požehnaním“ (25. december 2007).

„Túžim vás stále viac približovať k Ježišovi a k jeho zranenému Srdcu, aby ste pochopili nesmiernu lásku, ktorá sa darovala za každého z vás. Preto, drahé deti, modlite sa, aby zo vašich sŕdc vytryskol prameň lásky ku každému človeku, aj k tým, ktorí vás nenávidia a opovrhujú vami. Tak budete môcť Ježišovou láskou prekonať všetku biedu tohto sveta utrpenia, ktorý je bez nádeje pre tých, ktorí nepoznajú Ježiša“ (25. november 1991).

Preto je dôležité venovať pozornosť tomu, čo nám celý súbor medžugorských javov pripomína z učenia evanjelia, a v každom prípade sústrediť svoj pohľad nie na detaily.

Táto naliehavosť počúvať posolstvá sa však stáva problematickou v niektorých posolstvách, kde Panna Mária dáva pokyny o dátumoch, miestach, praktických veciach a robí rozhodnutia o bežných záležitostiach, ktoré by mali byť rozlišované v spoločenstve. Ide o model „Panny Márie ako telegrafného hlásateľa“, ktorý pápež František odmieta. Napríklad, keď hovorí, o ktorej hodine sa má sláviť svätá omša, alebo čo robiť v nasledujúcom advente, alebo kedy má Cirkev sláviť spomienku jej narodenia. Pripomeňme si nasledujúce posolstvo, ktoré patrí do tejto kategórie:

„Tento 5. august bude oslavou druhého tisícročia môjho narodenia […]. Prosím vás, pripravujte sa naň intenzívne počas troch dní […]. V tieto dni nepracujte“ (1. august 1984).

Hoci sú posolstvá tohto typu v tejto skúsenosti Medžugoria zriedkavé a niektoré ani neboli publikované, možno nájsť niektoré, ktoré možno vysvetliť výlučne osobnými túžbami údajných vizionárov.

Je rozumné, aby veriaci s použitím rozvážnosti a zdravého rozumu nebrali tieto detaily vážne ani ich nenasledovali. Vždy treba pamätať, že v tejto duchovnej skúsenosti sa popri pozitívnych a budujúcich prvkoch nachádzajú aj iné, ktoré sú menej dôležité.

Negatívne názory. Tiene nad Medžugorím

To, čo som práve spomenul, je jedným z argumentov, ktoré používajú tí, ktorí tvrdia, že fenomén Medžugoria je nepravdivý a dokonca škodlivý pre veriacich.

Pokiaľ ide o tieto negatívne názory, vtedajšia Kongregácia pre náuku viery bola na začiatku pontifikátu pápeža Františka veľmi proti správe Ruiniho, pričom sa opierala predovšetkým o názor dvoch osôb, ktoré svoju štúdiu ukončili tým, že dokonca poukázali na démonický pôvod fenoménu Medžugoria.

Spomedzi komentárov podporujúcich negatívny názor na Medžugorie by sme chceli uviesť niektoré.

Niektorí uvádzali, že životy detí neboli príkladné. A hovorili to tým, že rozprávali určité detaily, napríklad že v období pred prvým zjavením jedno z dievčat fajčilo, čo vyvolalo podozrenie, že ukradlo cigarety svojmu otcovi. Zdôrazňovali aj skutočnosť, že chlapci priznali, že dvakrát klamali: raz, aby si ponechali posolstvo, ktoré považovali za súkromné, a raz pod tlakom pátra Vlasića. Priznali, že to bol jediný raz, keď sa páter Vlasićovi podarilo na niektorého z nich vyvinúť tlak proti jeho vôli.

Niektorí zdôrazňujú absenciu hrdinských čností: ale nie je nevyhnutné, aby ľudia, ktorí prijímajú charizmy alebo posolstvá, mali čnosti v hrdinskom stupni. To sa vyžaduje pre blahorečenie, a pri blahorečení existuje veľmi dôležité kritérium: blahorečenie neznamená uznanie pravosti údajných nadprirodzených javov, ktoré táto osoba zažila. Tieto dve veci treba od seba oddeliť. Aj v prípade, keď existuje vyhlásenie o nadprirodzenom pôvode, to neposkytuje istotu o svätosti osoby. Ide o dve rôzne veci, pretože, ako vysvetľuje Nota:
„Keď uznávame pôsobenie Ducha pre dobro Božieho ľudu ‚uprostred‘ duchovnej skúsenosti, prítomnej od jej začiatkov až dodnes, máme si pamätať, že charizmatické dary (gratiae gratis datae), ktoré môžu byť s touto skúsenosťou spojené, nevyžadujú nevyhnutne morálnu dokonalosť tých, ktorých sa týkajú“ (Nota, 1).

Faktom je, že ak má osoba charizmu, napríklad charizmu uzdravovania, keď upadne do hriechu, túto charizmu nestráca a naďalej uzdravuje. Samozrejme, v niektorých prípadoch môže Cirkev z opatrnosti zakázať vykonávanie charizmy, pretože existuje vážne riziko pohoršenia alebo nesprávneho používania charizmy.

Ďalšou kritikou bolo, že nikto z vizionárov sa nestal kňazom alebo rehoľnou sestrou; ale tieto skúsenosti nemusia byť nevyhnutne spojené s rehoľným životom.

Kritizované bolo aj to, že Panna Mária niekedy oznamovala zjavenia. Je pravda, že počiatočné udalosti boli nečakané, zatiaľ čo neskôr boli predvídateľné. Avšak aj pri iných zjaveniach, napríklad vo Fatime, existovali oznámenia miesta alebo času zjavenia.

Tiež sa hovorilo, že existujú protirečivé alebo neortodoxné posolstvá, o ktorých sme už hovorili, ale niektorí sa zastavili pri obviňovaní z náboženského synkretizmu, pretože Panna Mária vraj povedala, že všetky náboženstvá sú rovnaké. Avšak posolstvá v tomto bode, ktoré majú veľmi cenný význam v kontexte vojny v Bosne a Hercegovine, to netvrdia. Naopak hovoria:
„To neznamená, že všetky náboženstvá sú pred Bohom rovnaké, ale ľudia sú“ (20. máj 1982).

Ďalším bodom je, že na začiatku týchto javov boli kňazi, ktorí neboli príkladní, dokonca veľkí hriešnici, blízki údajným vizionárom. Pátra Vlasića, ktorý bol veľkým propagátorom Medžugoria, prepustili. Bol to človek s mnohými problémami a nejasnosťami, ale treba objasniť, že jeho morálne a sexuálne zlyhania sa netýkali údajných vizionárov, ale iných osôb zvonku, najmä v Taliansku.

Nebolo to presne duchovné vedenie, a jednou z kritík je aj to, že títo mladí ľudia nemali alebo nemali skutočné duchovné vedenie, ktoré by ich osvecovalo a viedlo. Pátra Vlasića bol dočasne poverený v Medžugorí na krátky čas po pátri Jozovi. Ale v čase prvých zjavení tam bol páter Jozo. Vlasić bol veľmi aktívny v šírení Medžugoria a od roku 1986 sa natrvalo presťahoval do Talianska. Vyhľadával deti, ale nie je pravda, že by boli na ňom závislé. V skutočnosti sa prvé zjavenia udiali, keď v krajine neboli kňazi, a pokračovali rovnakým spôsobom, keď tam už neboli, ale je tiež pravda, že františkáni chránili chlapcov pred prenasledovaním komunistickou vládou; dvaja františkáni boli prepustení, ale neskôr rehabilitovaní Apoštolskou signatúrou, viackrát boli uväznení komunistickou vládou. Situácia týchto františkánov má mnoho veľmi rozmanitých a zložitých aspektov. Niektorí dokonca vyjadrili mea culpa za to, že nechali týchto mladých ľudí samých v situácii, ktorá ich presahovala.

Najtemnejším a najsmutnejším bodom je dlhý konflikt medzi rebelujúcimi františkánmi (vrátane tých, ktorí pôsobili v Medžugorí) a biskupmi. To však presahuje Medžugorie; začalo sa oveľa skôr a nevzniklo kvôli Medžugoriu, ale z iných historických dôvodov, ktoré tiež vrhajú tiene na ich pôsobenie v Medžugorí. Tento konflikt pokračuje dodnes s niektorými rebelujúcimi františkánmi, ale tí už vôbec nesúvisia s Medžugorím. Tí, ktorí pomáhajú v Medžugorí spolu s vizitátorom, sú od týchto postojov ďaleko. Potvrdil mi to mostarský biskup, apoštolský nuncius aj vizitátor. Inými slovami, je to už minulosť.

O tých prvých dňoch Medžugoria Komisia Ruiniho skúmala a dospela k záveru, že „mladí, ktorí boli psychicky zdraví, neboli nikým ovplyvnení a zhodne svedčili, že videli Pannu Máriu“.

Na druhej strane niektorí opakujú komentáre zo sociálnych sietí bez akéhokoľvek potvrdenia. Hovorí sa, že jedna z vizionárok kúpila celú budovu, veľmi drahú, ale v skutočnosti kúpila len byt, v ktorom bývala. A tak sa opakujú „mala by“ a „bolo by“.

Aj keby existovalo skutočné Božie pôsobenie v týchto údajných zjaveniach, vizionári sa nestávajú bezhriešnymi. Mohli a môžu hrešiť. Preto sa pýtame: mohli by hrešiť v budúcnosti? Samozrejme, mohli by. A to všetko nerobí dobré veci Medžugoria zlými alebo démonickými, a Kráľovná pokoja by naďalej konala dobro.

Samozrejme, ak by vznikol škandál, verejná skutočnosť, ktorá by mohla zmiasť veriacich, bolo by potrebné zasiahnuť zo strany apoštolského vizitátora aj biskupov príslušnej diecézy. Nihil obstat nerieši ani neuzatvára všetko do budúcnosti. Je to rozhodnutie otvorené vývoju v čase a priestore. V tomto prípade hovoríme o ženatých ľuďoch s deťmi, o ľuďoch pracujúcich v spoločnosti, žijúcich uprostred sveta, vystavených pokušeniam ako všetci ostatní, a nie chránených rehoľným prostredím kláštora.

Avšak povolenie verejného kultu Panny Márie, Kráľovnej pokoja, zostáva pevné.


Iný kontext

V každom prípade, všetky tieto veci, o ktorých sa roky diskutovalo, sú teraz zasadené do iného kontextu, pretože nehodnotíme nadprirodzený pôvod. Tieto námietky by mali väčší význam, keby existovalo vyhlásenie o nadprirodzenosti, ale majú menší význam, pretože sa hodnotí skôr súčasný duchovný fenomén, súčasné plody, dielo, ktoré Duch Svätý koná teraz „uprostred“ tohto fenoménu a nie „kvôli“ tomuto fenoménu.

Ak poviem „kvôli tomuto fenoménu“ alebo „prostredníctvom tohto fenoménu“, potrebujem morálnu istotu o jeho nadprirodzenom pôvode. Ale ak poviem len, že Duch Svätý koná dobré veci „uprostred“ tohto fenoménu, nepotrebujem takú istotu, ale len konkrétne a objektívne prvky o aktuálnej situácii.

Preto naďalej hovoríme o údajných nadprirodzených udalostiach a údajných nadprirodzených posolstvách, ale môžeme uznať, že Duch Svätý veľmi dobre pôsobí v tejto úcte ku Kráľovnej pokoja, uprostred pútí, modlitbových stretnutí a iných pastoračných činností spojených s touto úctou. Duch Svätý chce využiť túto príležitosť, v ktorej sa veriaci zhromažďujú, aby v nich konal mnoho dobrých vecí. A Cirkev tým, že dáva toto nihil obstat a schvaľuje verejný kult Panny Márie pokoja, vyjadruje, že ich nechce nechať samých.


Budúcnosť

Čo sa stane ďalej? Aký význam budú mať budúce posolstvá, ak budú existovať? Ak budú, budú musieť byť posúdené a schválené pre prípadné publikovanie, a kým nebudú analyzované, veriacim sa neodporúča považovať ich za budujúce texty.

Znamená to riziko do budúcnosti? Samozrejme, že áno, preto je vizitátorovi daná právomoc prijímať rozhodnutia v tejto oblasti v dialógu s Dikastériom.

Môžu sa v nových posolstvách objaviť chyby? Možno, ale môže sa objaviť aj veľa ľahkovážnosti. Teda komunikovanie vecí, akoby pochádzali od Panny Márie, bez riadneho rozlišovania ich vhodnosti a primeranosti. Mnohí hovoria: ale je možné mlčať o niečom, čo sa považuje za oznámené Pannou Máriou? Samozrejme, že je, ako sa to stalo s tajomstvami vo Fatime. Pomyslime aj na to, že pápež má charizmu neomylnosti: mohol by ju používať každý týždeň, aby bolo všetko jasnejšie, a predsa ju nepoužíva, pretože to nepovažuje za vhodné alebo rozumné.

Pripomeňme si, že keď svätý Pavol hovoril o charizmatických daroch, vysvetlil, že nepôsobia automaticky ani nasilu, ale že „duchovia prorokov sú podriadení prorokom. Lebo Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja“ (1 Kor 14,32-33). Sám svätý Pavol, hoci bol presvedčený o daroch a poslaní, ktoré prijal od Pána, predsa šiel do Jeruzalema, aby sa poradil s apoštolmi, „aby som nejako nebežal alebo nebežal nadarmo“ (Gal 2,2). V najdôležitejších veciach pre dobro Cirkvi nemožno rozlišovať bez vedenia autorít.

Preto Panna Mária neprikazuje, aby sa niečo komunikovalo nevyhnutne alebo okamžite; nepoužíva nás ako bábky alebo mŕtve nástroje, vždy ponecháva priestor pre naše zodpovedné rozlišovanie, osobné aj cirkevné, o vhodnosti, príležitosti a jasnosti toho, čo možno sprostredkovať.

V Medžugorí bude rozlišovanie vizitátora posudzovať vhodnosť. Už existuje mnoho posolstiev, ktoré opakujú tie isté výzvy mnohokrát, a pripomeňme si, že ako hovorí pápež František, nie je vhodné nadšene prijímať „Pannu Máriu poštárku“.

V každom prípade, ako poznamenal aj vizitátor, veľká väčšina pútnikov nejde do Medžugoria hľadať vizionárov a počúvať ich posolstvá, ale hľadať silu, vnútorný pokoj, milosť byť svätejší. Je to predovšetkým jednoduché miesto pokoja, ktoré robí veľa dobra.

Ale Medžugorie je aj radosť. Spiritualita Medžugoria je radostná, slávnostná a zahŕňa výzvu žiť radosť z nasledovania Krista a ďakovať aj za malé krásne veci života:

„Chcem vás neustále uvádzať do radosti života. Túžim, aby každý z vás objavil radosť a lásku, ktoré možno nájsť iba v Bohu a ktoré môže dať iba Boh“ (25. máj 1989).

„Drahé deti, pozývam vás, aby ste ďakovali Bohu za všetky dary, ktoré ste objavili počas svojho života, aj za ten najmenší dar, ktorý ste spoznali. Ďakujem spolu s vami. A túžim, aby ste všetci zakúsili radosť z týchto darov“ (25. september 1989).

„Moje deti, tí, ktorí sa modlia, cítia slobodu Božích detí … pretože Boh je láska a sloboda“ (25. október 2021).

„Chcem, aby každý z vás bol šťastný tu na zemi“ (25. máj 1987).

Napokon je v Medžugorí tiež jasné, že sme povolaní k životu bez hraníc, za hranice smrti. V mnohých posolstvách je silná výzva prebudiť túžbu po nebi, hľadať konečný zmysel existencie vo večnom živote:

„Drahé deti, dnes vás všetkých chcem pozvať, aby ste sa rozhodli pre raj“ (25. október 1987).
„Vo vašom srdci sa zrodí túžba po nebi. Vo vašom srdci začne vládnuť radosť“ (25. august 2006).
„Boh ma poslal, aby som vás viedla k večnému životu“ (25. október 2006).
„Nezabudnite, že ste pútnici na ceste k večnosti“ (25. november 2006).
„Nezabudnite, že prechádzate ako kvet na poli“ (25. január 2007).
„Túžim, moje deti, aby sa každý z vás zamiloval do večného života, ktorý je vašou budúcnosťou“ (25. január 2009).

Tieto slová môžu byť kombináciou ľudských túžob a Božích podnetov, ale nemôžeme ich spájať so silami zla. Boh vo svojich tajomných zámeroch aj uprostred ľudských nedokonalostí našiel spôsob, ako v Medžugorí nechať prúdiť rieku dobra a krásy. Pravdepodobne to tak bude pokračovať.

Príhovor mons. Armanda Mattea

Dobré ráno!

Posledná tlačová konferencia Dikastéria sa konala 17. mája pri príležitosti predstavenia nových Noriem pre postup pri rozlišovaní údajných nadprirodzených javov.

Tieto nové Normy, ktoré nadobudli účinnosť 19. mája, umožnili Dikastériu v dialógu so zapojenými diecéznymi biskupmi riešiť rôzne prípady údajných nadprirodzených javov a nájsť pre ne pastoračné riešenie. V posledných mesiacoch tak bolo možné vykonať potrebné rozlišovanie týkajúce sa:

  • úcty k Maria Rosa Mistica (Montichiari);
  • duchovnej skúsenosti spojenej so svätyňou Panny Márie zo Skaly v Santa Domenica di Placanica;
  • duchovnej skúsenosti spojenej so svätyňou v Maccio (Villa Guardia);
  • duchovnej skúsenosti Chandavila (Španielsko);
  • a duchovnej skúsenosti Estelle Faguette.

Vo všetkých týchto prípadoch bolo vydané nihil obstat predpokladané Normami.

V uplynulých mesiacoch sa Dikastérium mohlo zaoberať aj niektorými ďalšími údajným nadprirodzenými javmi: konkrétne údajným zjaveniam a zjaveniam, ktoré uvádzali pani Gisella Cardia (rod. Maria Giuseppa Scarpulla) a pán Gianni Cardia; údajným zjaveniam a zjaveniam z rokov 1945–1959 v Amsterdame spojeným s úctou k „Panej všetkých národov“ a postave Elenity de Jesús. Vo všetkých týchto prípadoch bolo stanovené (alebo potvrdené) constat de non.

Ďalším prípadom uplatnenia Noriem je v istom zmysle list prefekta biskupovi Sagayarajovi Thamburajovi z Tanjore o svätyni Panny Márie Zdravia vo Vailankanni. Vo svojom liste kardinál Fernández uvádza, že prítomnosť mnohých nekresťanských pútnikov na tomto mieste nemožno považovať za formu synkretizmu alebo miešania náboženstiev.

V iných prípadoch, zatiaľ dôverných, prebieha neustály dialóg s biskupmi s cieľom objasniť situáciu: v mnohých z týchto prípadov zodpovedá posúdenie súčasnému „kurátorovi“ nových Noriem.

V rámci tejto rozsiahlej úlohy rozlišovania sa koná dnešná tlačová konferencia, ktorej témou je duchovná skúsenosť spojená s Medžugorím. Nota na túto tému – ktorú čoskoro podrobne predstaví prefekt – je tiež ovocím nových Noriem. Vzhľadom na rozsah „fenoménu Medžugorie“ bolo potrebné dlhé a hlboké štúdium v Dikastériu – a tu by som chcel poďakovať všetkým pracovníkom oboch sekcií Dikastéria, ktorí pracujú s neuveriteľnou oddanosťou – a zdalo sa vhodné spracovať dosiahnuté závery do dokumentu, ktorý je rozsiahlejší než list adresovaný diecéznemu biskupovi.

Skôr než odovzdám slovo prefektovi, chcem stručne zopakovať jednotlivé fázy týkajúce sa otázky Medžugoria.

Fenomén údajných zjavení Panny Márie v Medžugorí sa týka udalostí, ktoré sa začali 24. júna 1981 vo farnosti svätého Jakuba v Medžugorí, spravovanej františkánmi OFM z Hercegovinskej provincie, v diecéze Mostar-Duvno v bývalej Juhoslávii (dnes Bosna a Hercegovina).

V neskoré popoludnie toho dňa išli dve dievčatá, Ivanka Ivanković a Mirjana Dragičević, na Podbrdo, na úpätí kopca Crnica. Zrazu Ivanka uvidela Pannu Máriu (ktorá sa Mirjane nezjavila). Dievčatá pokračovali cez dedinu. V ten istý deň okolo 18. hodiny videlo šesť detí postavu Márie s dieťaťom v náručí na tom istom mieste: okrem Ivanky a Mirjany to boli Vicka Ivanković, Ivan Dragičević, Ivan Ivanković a Milka Pavlović. Marija Pavlović a Jakov Čolo, ktorí sú dodnes medzi šiestimi vizionármi, sa pridali k ostatným deťom nasledujúci deň, 25. júna.

Dňa 21. júla toho istého roku sa biskup Pavao Žanić, mostarsko-duvniansky biskup, stretol so šiestimi „vizionármi“, ktorí mu porozprávali o svojej nedávnej skúsenosti. Ordinár zostal presvedčený, že „deti neklamú“. Toto presvedčenie vyjadril o niekoľko dní neskôr pri udeľovaní sviatosti birmovania vo farnosti Medžugorie.

Následne 19. novembra 1983 poslal biskup Pavao Žanić dôvernú správu vtedajšej Kongregácii pre náuku viery o údajnom zjavení Márie, v ktorej vyjadril „veľmi vážne pochybnosti“.

Dňa 12. októbra nasledujúceho roka vydala Biskupská konferencia Juhoslávie vyhlásenie o údajných udalostiach v Medžugorí, v ktorom pripomenula kompetenciu cirkevnej autority hodnotiť zjavenia a zakázala oficiálne púte do Medžugoria.

Dňa 19. mája 1986 diecézna komisia poverená hodnotením údajných zjavení v Medžugorí vydala svoj záver: 11 členov proti 4 – Non constat de supernaturalitate.

V tom istom roku dal pronuncius v Belehrade negatívne stanovisko k práci diecéznej komisie. Vtedajšia Kongregácia pre náuku viery rozhodla zveriť nové preskúmanie prípadu Biskupskej konferencii Juhoslávie.

Nasledujúci rok, 9. apríla, začala pracovať komisia Biskupskej konferencie Juhoslávie, ktorá pracovala až do apríla 1991. Dňa 10. toho mesiaca bola publikovaná záverečná správa komisie, známa ako Zadarská deklarácia, ktorú citujem:

„Biskupi od začiatku sledovali medžugorské zjavenia prostredníctvom diecézneho biskupa, biskupskej komisie a komisie Biskupskej konferencie Juhoslávie pre Medžugorie. Na základe doterajších výskumov nemožno tvrdiť, že ide o nadprirodzené zjavenia a javy. Avšak početní veriaci, ktorí prichádzajú do Medžugoria z rôznych miest a sú vedení náboženskými a inými dôvodmi, potrebujú pozornosť a pastoračnú starostlivosť predovšetkým diecézneho biskupa a potom aj ostatných biskupov, aby sa v Medžugorí a prostredníctvom Medžugoria podporovala zdravá úcta k Panne Márii v súlade s učením Cirkvi. Na tento účel biskupi poskytnú vhodné liturgicko-pastoračné pokyny a prostredníctvom komisie budú naďalej sledovať a objasňovať udalosti Medžugoria.“

Prejdime do roku 1994. Dňa 28. októbra biskup Ratko Perić, nový ordinár Medžugoria, požiadal Jána Pavla II., aby zriadil komisiu pre definitívny verdikt o „zjaveniach“. V júli 1995 bola oznámená návšteva Jána Pavla II. v Medžugorí počas jeho apoštolskej cesty do Sarajeva. Pápež sa v niektorých súkromných listoch vyjadril pozitívne o Medžugorí a o svojej túžbe navštíviť toto miesto. Keď bol o tom informovaný, biskup Perić požiadal Kongregáciu pre náuku viery, aby takejto návšteve zabránila, čo sa aj stalo.

Dňa 2. marca 1998 na žiadosť biskupa zo Saint-Denis-de-La Réunion odpovedala Kongregácia pre náuku viery, že súkromné púte do Medžugoria sú dovolené, pokiaľ sa Medžugorie nevyhlasuje za miesto autentických zjavení. Uvádza sa tiež, že stanovisko biskupa Perića o rozsudku constat de non supernaturalitate nezodpovedá stanovisku Kongregácie pre náuku viery.

V nasledujúcich rokoch prebiehali rôzne konzultácie medzi Kongregáciou pre náuku viery a novou Biskupskou konferenciou Bosny a Hercegoviny o novom preskúmaní celej dokumentácie. Biskupská konferencia však vyhlásila, že nie je schopná vykonať nové preskúmanie a nepovažuje to za vhodné.

Zlom nastal 14. januára 2008, keď Benedikt XVI. rozhodol zriadiť novú medzinárodnú komisiu na hodnotenie údajných nadprirodzených javov v Medžugorí.

Predsedom komisie bol kardinál Camillo Ruini. V januári 2014 po približne šiestich rokoch práce medzinárodná komisia vydala svoje stanovisko. Závery Ruiniho komisie neboli zverejnené, čo viedlo k výslovnej žiadosti Kongregácie pre náuku viery.

Tá následne v ďalších rokoch pripravila sériu hĺbkových štúdií celej záležitosti Medžugoria. Bol vyžiadaný názor dvoch expertov, ktorí dospeli k veľmi odlišným výsledkom než Ruiniho komisia.

V decembri 2015 pápež František, po obdržaní celej dokumentácie, prevzal všetky rozhodnutia o Medžugorí do svojich rúk.

Následne 11. februára 2017 pápež František vymenoval arcibiskupa Henryka Hosera za osobitného vyslanca Svätej stolice na preskúmanie pastoračnej situácie v Medžugorí, a 14. januára 2019 bolo zverejnené rozhodnutie, podľa ktorého „je možné organizovať púte do Medžugoria, pokiaľ sa dbá, aby neboli chápané ako potvrdenie týchto udalostí“.

Napokon treba pripomenúť, že 27. decembra 2021 pápež František vymenoval arcibiskupa Alda Cavalliho za nového osobitného apoštolského vizitátora pre farnosť Medžugorie na neurčitý čas a ad nutum Sanctae Sedis. Arcibiskup Cavalli nahradil poľského arcibiskupa Henryka Hosera, ktorý zomrel 13. augusta toho roku.

Po viac než 43 rokoch od začiatku tejto záležitosti, vo svetle súčasných Noriem pre rozlišovanie údajných nadprirodzených javov, Dikastérium vydalo Notu „Kráľovná pokoja“, ktorá bola schválená Najvyšším pontifikom 28. augusta a ktorú teraz predstaví prefekt.

Ďakujem za vašu pozornosť.

Príhovor Dr. Andrea Tornielli

V tomto mojom krátkom vystúpení by som chcel najprv poskytnúť niekoľko štatistických údajov a napokon uviesť jednu osobnú skúsenosť.

Ak použijeme internetový vyhľadávač na zistenie prítomnosti pútnikov v Medžugorí, nájdeme približný údaj okolo jedného milióna ročne. Podľa arcibiskupa Henryka Hosera, vtedajšieho apoštolského vizitátora svätyne v Medžugorí, bol prílev pred pandémiou približne tri milióny pútnikov ročne, najmä v lete. Veľká časť pútnikov prichádza z Poľska a Talianska, ale pochádzajú asi z osemdesiatich krajín sveta.

„Počet určite rastie,“ povedal Hoser v auguste 2019. „Podľa nášho názoru ide o približne tri milióny ľudí ročne. Väčšina prichádza v lete, ale pútnici prichádzajú počas celého roka. Je ťažké vysvetliť, čo ich priťahuje; nie je to niečo hmatateľné, ľudia hľadajú duchovnú realitu, ktorú sa im darí nájsť tu v momentoch modlitby, eucharistickej adorácie, meditácie nad Božím slovom a sviatosti zmierenia, ktorá je pre Medžugorie typická. Väčšina veriacich prichádza z Talianska a Poľska, ale je tu aj mnoho miestnych návštevníkov z Bosny a Hercegoviny a Chorvátska, z Balkánu. Táto atmosféra pokoja a ticha, chvíľ s Pánom, ich priťahuje; prežívajú silné momenty viery, približujú sa k Bohu a mnohí sa vracajú, pričom so sebou privádzajú svojich priateľov.“

Napriek rôznym odhadom možno s istotou povedať, že Medžugorie je jedným z najnavštevovanejších mariánskych miest, napriek problémom s dopravou, keďže nie je ľahké sa tam dostať. A je to aj fenomén a úcta rozšírená po celom svete medzi mnohými ľuďmi, ktorí nemajú možnosť vykonať púť.

Existujú dva zaujímavé štatistické údaje. Prvý sa týka počtu rozdaných svätých prijímaní vo farnosti a na miestach spojených so zjavením, ktoré od januára 1985 do júna 2024 dosiahli 47 413 740.

Pokiaľ ide o počet kňazov, ktorí koncelebrovali v Medžugorí od decembra 1986 do júna 2024, číslo je 1 060 799. Keďže mnohí kňazi, ktorí prichádzajú do Medžugoria, sa tam zvyčajne vracajú a tento milión zahŕňa počet koncelebrantov rozdelený podľa mesiacov v uvedenom časovom období, s veľkou pravdepodobnosťou toto číslo zahŕňa mnohých, ktorí boli započítaní viackrát.

Štatistiky sa neustále aktualizujú: minulý mesiac, august 2024, bolo rozdaných 325 000 svätých prijímaní a koncelebrovalo 9 582 kňazov (309 denne).

Teraz by som chcel uviesť jeden fakt týkajúci sa typológie pútnikov na základe jedinej vedeckej štúdie, ktorú vypracoval sociológ z Katolíckej univerzity v Miláne Luca Pesenti. Jeho výskum je publikovaný v knihe „Môj život sa zmenil v Medžugorí“, ktorú editoval Gerolamo Fazzini (Edizioni Ares).

Pesenti, ktorý neskrýva svoju „nedôveru“ voči tomuto fenoménu, analyzoval vzorku 1049 dotazníkov vyplnených pútnikmi, ktorých do Medžugoria medzi aprílom a októbrom 2015 dopravila cestovná kancelária Rusconi Viaggi autobusom alebo lietadlom. Aj tu treba zdôrazniť, že ide o selektívnu vzorku, keďže sa týka iba jednej cestovnej kancelárie špecializovanej na organizovanie pútí do Medžugoria.

Motivácie vedúce k púti sú tieto: pre 38 % hľadanie duchovnej útechy; pre 23 % prosba o milosť pre seba alebo iných; pre 11,7 % poďakovanie za prijaté milosti; 17,7 % potreba kontaktu s posvätným; pre 15 % na základe pozvania. Iba 5,6 % bolo jednoducho zo zvedavosti.

Pútnici sú veriaci, ktorí na vrchol svojich ideálnych priorít kladú tie, ktoré súvisia s uspokojovaním potrieb druhých (53,3 %) a obranou a rešpektovaním života vo všetkých jeho formách (51,4 %).

Zaujímavý fakt: takmer polovica vzorky (48,8 %) už bola v Medžugorí predtým, a v dvoch tretinách týchto prípadov ide o akýsi opakovaný návrat na púť. Pre 39 % to bola úplne prvá pútnická destinácia, zatiaľ čo pre 8 % to bola prvá mariánska púť.

Hodnotenie zjavení sa mení pred cestou a po nej: z miernej istoty na začiatku, ktorú uvádzalo 70 %, na viac než 85 % na konci cesty, pričom „absolútna“ istota dosiahla 59 % (v porovnaní so 41 % na začiatku). Pesenti vysvetľuje: „Ide o veľmi výrazný efekt posunu, ktorý znižuje oblasť pochybností a skepticizmu pod 9 % oproti 22 % na začiatku. Len 5 % respondentov sa vrátilo domov so sklamaným názorom.“

Veľká väčšina tých, ktorí sa vracajú do Medžugoria, uvádza zmenu života: 48,8 % uvádza, že sa po prvej návšteve „niečo“ zmenilo, a že „veľa“ sa zmenilo u ďalších 30,4 %, až po „radikálnu“ zmenu uvádzanú v 14,5 % prípadov. Efekt Medžugoria vedie k zvýšeniu frekvencie náboženskej praxe, sviatostí a modlitby.

Dovoľte mi teraz krátke osobné svedectvo. Chcel som vykonať púť do Medžugoria v júni 2011, keď som začínal pracovať v denníku La Stampa a vo Vatican Insider. Chcel som ísť autobusom s pútnikmi z Milána, nie lietadlom. Počúval som a stretol som sa s vizionárkou Vickou. Vystúpil som na vrch zjavení.

Dve veci ma hlboko zasiahli. Napriek tomu, že to boli dni uprostred týždňa, pri večernej eucharistickej adorácii vo veľkom farskom kostole nebol ani jeden voľný štvorcový centimeter na pokľaknutie, pretože sa zúčastňovalo toľko ľudí. A potom niektoré svedectvá priateľov vizionárov, ich rovesníkov, sa dotkli môjho srdca. Neboli priamo zapojení do údajného nadprirodzeného javu, nič „nevideli“. Napriek tomu žili intenzívnu skúsenosť viery, ktorá sa prejavovala najmä v ich schopnosti odpúšťať a preukazovať milosrdenstvo voči susedom, ktorí sa počas strašných rokov bratovražednej vojny na Balkáne dopustili vážnych zločinov.

Pre mňa, viac než slová vizionárov, viac než otázky o tajomstvách a budúcnosti, tieto jednoduché svedectvá ľudí, ktorí vo viere dokázali odpustiť tým, čo zabili ich príbuzného, a ktorí ešte pred pár týždňami boli obyčajnými susedmi, zasiahli a naplnili moje srdce. Vrátil som sa s vedomím, že sa tam pre ľudí, ktorí to prežívajú, skutočne deje niečo dobré.

Komunita Kráľovnej pokoja 2014 © Všetky práva vyhradené BE INOVATIVE