Slávnosť našej duchovnej učiteľky a patrónky sv. Terezky z Lisieux sme slávili 1. októbra už tradične v Biskupskom kaštieli v Radošine. Hlavným celebrantom bol otec Ľudovít Gábriš, farský vikár z farnosti Žilina - Vlčince.
Prvá októbrová sobota patrila oslave sv. Terezky z Lisieux, ktorá sa v našej Komunite teší veľkej úcte. V tomto roku sme slávili 10 rokov, odkedy sme spoluorganizovali dvojtýždňovú púť relikviára sv. Terezky po Slovensku. O tom, že odkaz tejto malej veľkej svätce – Učiteľky Cirkvi je stále aktuálny, nás presvedčil otec Ľudovít, ktorý bol hlavným celebrantom slávnosti.
,,O čo išlo? O to, že Terezka si povedala: ,,Tohoto človeka chcem vidieť v nebi.““
Otec Ľudovít nám v kázni upriamil pohľad na významný moment v živote sv. Terezky. Keď sa Terezka dozvedela, že bude popravený istý vrah – Pranzini, ktorý zabil tri ženy a odsúdili ho na trest smrti, modlila sa za to, aby svoj čin oľutoval a odprosil Boha. Terezka za tento úmysl obetovala Pánu Bohu všetko svoje úsilie, modlitby, drobné sebazaprenia, zrieknutie sa pohodlia a všetko to, čo poznáme z učenia o jej malej ceste. V čase, keď celé Francúzsko lačnelo po spravodlivosti a smrti vraha Pranziniho, Terezka sa rozhodne zachrániť jeho dušu. Dianie Terezka tajne sledovala v novinách a dala za neho odslúžiť sv. omšu. Pred popravou sa pôstila a modlila. Hoci Pranzini odmietol sviatosť zmierenia aj kňaza, tesne pred popravou gilotínou – pobozkal tri krát kríž. Terezka to považovala za odpoveď na jej modlitby a vyhlásila (mala len 14 rokov), že Pranzini je jej prvým dieťaťom. O čo išlo? O to, že Terezka si povedala: ,,Tohoto človeka chcem vidieť v nebi. Aj keď si to nezaslúži.“ Naučme sa od Terezky modliť sa za hriešnikov.
