V Pálffyho paláci v Bratislave sa 5. septembra konalo oceňovanie ľudí, ktorí sa angažujú v službe núdznym. Udeľovanie Ceny svätej Matky Terezy z Kalkaty sa konalo pod záštitou Sociálnej subkomisie Konferencie biskupov Slovenska, ktorú vedie bratislavský gréckokatolícky biskup Peter Rusnák. Ten sa však na odovzdávaní ceny zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť, avšak všetkým zúčastneným adresoval […]
V Pálffyho paláci v Bratislave sa 5. septembra konalo oceňovanie ľudí, ktorí sa angažujú v službe núdznym. Udeľovanie Ceny svätej Matky Terezy z Kalkaty sa konalo pod záštitou Sociálnej subkomisie Konferencie biskupov Slovenska, ktorú vedie bratislavský gréckokatolícky biskup Peter Rusnák.
Ten sa však na odovzdávaní ceny zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť, avšak všetkým zúčastneným adresoval povzbudivý list, ktorý prečítal generálny vikár Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Vladimír Skyba. V liste biskup Rusnák zvlášť poďakoval organizátorke oceňovania pani Kataríne Hulmanovej, vďaka ktorej celá akcia nabrala reálne kontúry.
Medailu, diplom a nový výtlačok Biblie oceneným odovzdal pomocný biskup Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Milan Lach SJ.
Ocenených bolo päť skvelých ľudí, ktorí sa angažujú na poli sociálnej práce a netaja sa svojou vierou a misijným zápalom, či už sú to kňazi, zasvätené osoby, alebo laici.
Prvou ocenenou bola vyštudovaná matematička a fyzička Emília Bordáčová z Katolíckej jednoty Slovenska. Pani Bordáčová je úžasná žena, vedno so svojím nebohým manželom sa celý život rozdávali tým, ktorí na tom boli zle. „So svojím manželom milovali Boha a poslúchali ho,“ zaznelo v medailóniku. Spolu prijali a vychovali šesť detí. Za zmienku stojí, že doktorát pani Bordáčová robila počas tehotenstva so šiestym dieťaťom. Ťažiskom jej záujmu boli obyvatelia ubytovne Fortuna v bratislavskej Dúbravke, ktorá poskytuje dočasný domov rodinám v núdzi.
Branko Tupý, ktorý bol druhým oceneným v poradí, vyrazil prítomným doslova dych, keď opísal, akým prekážkam musí v ostatnom čase čeliť kresťanská sociálna práca. Ako sa klienti nesmú „indoktrinovať“ vierou a prácou, ako sa nemajú zušľachťovať, lebo to nesedí do konceptu sekulárnej spoločnosti. Branko Tupý je rímskokatolícky kňaz a spolu s nebohým vincentínom Rudolfom Priedhorským založili Komunitu Kráľovnej pokoja, ktorá funguje v Radošine a v Močenku. Priestory a pozemky im zveril do užívania kardinál Korec a oni ich stonásobne zúročili. Nie však finančným spôsobom, ale pomocou núdznym.
Prvým impulzom pre založenie Komunity bola potreba ujímať sa chlapcov, ktorým sa po dovŕšení osemnásteho roku života skončila nariadená ústavná starostlivosť a ocitali sa na ulici, v azylových domoch a podobne. Nemali zázemie, rodinu ani psychické rozpoloženie pre dôstojný samostatný život.
Apoštolátom Komunity je najmä starostlivosť o ,,chlapcov“ v rámci prevádzky domova sociálnych služieb a starostlivosť o deti v detskom domove (centre pre deti a rodiny). Komunita má aj zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, exercičný dom a duchovné centrum k úcte svätej Terézie z Lisieux – Tereziánum, chránené dielne, hospodárstvo a bytovku pre nácvik samostatného života.
Ocenená sestra Noemi Henrieta Žilková z rehole satmárok vedie Hospic Milosrdných sestier v Trenčíne. Jej svedectvo o tom, ako rehoľníčky s láskou odprevádzajú ľudí na ich ceste na večnosť, bolo silné a dojímavé. Toto sú veci, ktoré človek nemôže robiť, ak na to nemá povolanie od Boha. Sestra Noemi okrem toho, že má veľké srdce, je skvelou manažérkou, ročne sa jej darí na chod Hospicu vyzbierať státisíce eur, ktoré pomôžu ľuďom dôstojne dožiť a prejsť „na druhú stranu“.
So špeciálnym príbehom prišiel aj ocenený salezián Peter Bešenyei, ktorý má na starosti Radu pre Rómov a menšiny a svoj život zasvätil tejto službe. Don Peter je prvý salezián, ktorý rozbiehal pastoráciu Rómov v Komunitnom centre Poštárka v Bardejove ešte v roku 1990. Následne pôsobil v osade Angi mlyn v Michalovciach, potom na košickom Luníku IX. So spolubratom býval v znivočenom byte bez elektriny, vody a kúrenia, rovnako ako najchudobnejší obyvatelia Luníka IX. Je zakladateľom púte Rómov do Gaboltova, ktorej 30. ročník sa tento rok konal za účasti tisícov veriacich Rómov z celého Slovenska.
Poslednou ocenenou bola misijná dobrovoľníčka, ktorá pôsobí na Ukrajine, Katarína Pajerská. Pracuje tam pod záštitou Spišskej katolíckej charity a okrem iného koordinuje Adopcie na diaľku v Mukačeve. Je spojkou medzi Slovenskou charitou a ukrajinským frontom. Pracuje aj s rómskou komunitou. Katarína Pajerská pomáha, kde treba, robí šoférku pre chorých, udržiava kontakt s rodinami, ktoré sú v zahraničí, zabezpečuje vzdelávanie, dopravu a ubytovanie v zahraničí pre rómske deti, zabezpečuje tiež pastoračnú starostlivosť. Jej krédom je veta: „Keď robím, čo Boh chce, aj ja môžem byť spokojná.“
Na záver sa oceneným i zúčastneným prihovoril biskup Milan Lach SJ a vyzval ľudí k tomu, aby boli solidárni, priložili ruku k dielu stále, keď je to len možné. Svoj príhovor i celú slávnosť zakončil požehnaním.
Toto je podoba Cirkvi, ktorá je príťažlivá, inšpirujúca a pravdivá. Toto je tvár modernej empatickej Cirkvi, o ktorej treba hovoriť. Cena svätej Matky Terezy je poďakovaním všetkým, ktorí slúžia druhým.